Ak ste si doposiaľ mysleli, že pneumatiky značky Michelin a michelínske hviezdičky, ktorými sú oceňovaní špičkoví šéfkuchári, nesú rovnaký názov len zhodou náhod, vyvedieme vás z omylu.
Michelínske hviezdičky ako prestížne ocenenie
Michelínska hviezda je renomovaným gastronomickým vyznamenaním, ktoré vlastnia reštaurácie najvyššej úrovne po celom svete. Je symbolom kvality jedál, ktoré ponúkajú, a kuchárov, ktorí pre ne varia. Takmer každý šéfkuchár ju chce získať, aby sa ňou mohol hrdiť.
Rekordérom v počte získaných hviezdičiek bol francúzsky šéfkuchár Joёl Robuchon. Na konte ich mal 31. História ich vzniku je však dosť vzdialená od významu, ktorý sa im dnes pripisuje. Michelínske hviezdičky primárne nevznikli, aby označovali rebríček najlepších kuchárov, reštaurácií či jedál.
Knižný bedeker
Michelínske ocenenie vzniklo, aby robilo osvetu automobilovému priemyslu. V roku 1895 vymysleli bratia venujúci sa výrobe pneumatík, Édouard a André Michelin, nový dizajn. Od predošlých sa líšili tým, že sa plnili vzduchom a dali sa vymeniť, pretože sa už nelepili na koleso. Michelinovci žili vo francúzskom meste Clermont-Ferrand.
V tých časoch bolo vo Francúzsku používaných len cca 350 automobilov, a tak bolo potrebné presvedčiť ľudí o ich užitočnosti. Automobilovú dopravu vtedy využívali len bohaté vrstvy. Preto prišli bratia s nápadom vytvoriť knižného sprievodcu pre motoristov, aby pomocou neho zvýšili počet áut brázdiacich cesty. Len tak mohli rozšíriť klientelu svojich zákazníkov. Červený bedeker pomenovali ako Michelin Guide France. Prvý výtlačok uzrel svetlo sveta v roku 1900.
Od máp čerpacích staníc k reštauráciám
Obsahom prvého bedekra boli tipy na údržbu vozidla a mapy benzínových púmp v okolí. Rozdávali ich zadarmo, aby ľudí utvrdili v tom, že keď opustia svoje mestá na novom aute, vďaka sprievodcovi nájdu bez obáv potrebné služby ako tankovanie, autoservisy či poštu. Týmto počinom bratov Michelinovcov sa na prelome storočí stala automobilová aj gastronomická turistika luxusným tovarom.
V roku 1926 do bedekra zaradili informácie o hoteloch a reštauráciách slúžiace turistom, ktorí vyhľadávali dovolenkovanie vo vidieckom prostredí. Vtedy obsah po prvýkrát tvorilo aj hodnotenie reštaurácií s ponukou dobrého jedla v podobe hviezdičky, ktorá sa v tom čase udeľovala len jedna.
Hodnotenie v podobe troch hviezd
V roku 1936 pribudli ďalšie dve hviezdičky, odkedy sú reštaurácie hodnotené v spektre od jeden po tri. Jedna hviezda označuje reštauráciu, ktorá varí výborné jedlá na vysokej úrovni. Podnik ocenený dvoma hviezdami varí exkluzívne a kvalitné jedlá. Oplatí sa ho navštíviť a merať kvôli nemu cestu. Najvyššie hodnotenie dostáva gastronomické zariadenie, ktoré ponúka na výber najkvalitnejšie a najchutnejšie jedlá. Kvôli špecialitám sa oplatí absolvovať aj trasu s väčšou vzdialenosťou.
Michelínsky bedeker ponúka okrem hviezdičiek aj ďalšie atribúty hodnotenia. Jedným z nich je ocenenie Bib Gourmand, ktoré získavajú podniky ponúkajúce dobré jedlo za dobré ceny. Pomer kvality a ceny je určený na základe ekonomickej situácie jednotlivej krajiny. Vo väčšine európskych štátov sú to dva chody spolu s dezertom vmestiace sa do sumy 35€. Ďalším hodnotiteľským atribútom sú príbory. Ak podnik získa jeden pár, značí to jeho neformálnu atmosféru. Najvyšší počet vo forme piatich párov označuje luxusnú reštauráciu. Symbol taniera je uznaním pre gastronomické zariadenia na slušnej úrovni, ktoré však stále nedosahujú úroveň jednej hviezdy.
Anonymní recenzenti
Na to, aby mohli byť reštaurácie za svoje kulinárske umenie odmenené michelínskymi hviezdičkami, dostávajú recenzenti v utajení za úlohu navštíviť dané zariadenia a zhodnotiť kvalitu jedla. Sú nimi milovníci jedla oplývajúci dobrou chuťovou pamäťou a zmyslom pre detail. Musia sa tváriť ako bežní zákazníci bez toho, aby vyvolali nejaké podozrenie.
Po návšteve reštaurácie napíšu správu a na spoločnom stretnutí recenzentov rozhodujú o tom, či reštaurácie michelínske hviezdičky dostanú a v akom počte. Ocenenie upriamuje pozornosť čisto len na jedlo, na jeho technickú stránku a kvalitu. Zariadenie, vzhľad podniku ani jeho obsluha sa neberú pri hodnotení do úvahy. Prvými recenzentmi boli pracovníci firmy Michelin, ktorých bratia začali posielať do hotelov a reštaurácií v roku 1926.
Kritériom nie je luxus
Pod podnikmi, ktoré vlastnia hviezdu Michelinovcov, si väčšina ľudí predstaví drahé reštaurácie. Toto ocenenie však prekvapivo dostal streetfoodový stánok v Bangkoku alebo sushibar v Tokiu. Dosiahnutie tohto vrcholu nie je zárukou šťastia. Šéfkuchári, ktorí ho získali, často pracujú pod nesmiernym tlakom. Obávajú sa, že by ocenenie nemuseli opäť obhájiť, čím strácajú nadšenie z práce. Niektorí držitelia ho preto dokonca vrátili.
Slovenské reštaurácie ju nezískali
Michelínsky bedeker mapuje mestá, v ktorých by mohol zaznamenať záujem. Pričom sú tu isté kritériá, ktoré musia dané mestá spĺňať, aby do nich mohla hodnotiaca komisia zavítať. Sú to aspekty ako: mesto musí mať viac než pol milióna obyvateľov, slušnú sieť reštaurácií a veľké množstvo turistov, ktorí by boli ochotní zakúpiť si sprievodcu podnikmi.
Medzi mestá, ktoré majú reštaurácie v michelínskom bedekri, sa dostali Praha, Budapešť, Varšava, rezorty v okolí Šibenika alebo Dubrovníka. Týmto chorvátskym oblastiam pomohli turisti, ktorí parkujú svoje jachty na pobrežiach. Pre stanovené kritériá na Slovensku zatiaľ nie je reštaurácia, ktorá by sa mohla vyznamenaním popýšiť.