Keď sa tropické búrky pohybujú nad rekordne horúcimi oceánmi, môžu sa zmeniť na smrteľné superbúrky. Teplá voda funguje ako palivo pre tieto javy. To znamená, že čím je voda teplejšia, tým je búrka silnejšia.
Je otepľovanie planéty príčinou extrémneho počasia?
S globálnym otepľovaním sa teploty vzduchu a oceánov zvyšujú, čo posilňuje hurikány a robí ich smrtonosnejšími. Vyššie teploty vo vzduchu a mori umožňujú hurikánom stať sa silnejšími. V roku 2019 teplé vody, ktoré pritiahli turistov na Bahamy, tiež prispeli k trvaniu hurikánu Dorian, jednej z najničivejších búrok v regióne. Aj historicky chladnejšie oblasti, ako je severný Atlantický oceán, sa otepľujú, čo zvyšuje riziko pre ľudí žijúcich v oblasti atlantických hurikánov. Údaje ukazujú, že svetové oceány nikdy neboli teplejšie.
Ako sa formujú oceány
Hurikány začínajú ako zhluky búrok nad oceánom. Mnohé z nich sa formujú pri západnom pobreží Afriky, keď cez východný Atlantik fúka African Easterly Jet. Ročné sezónne zmeny teploty menia zemepisnú šírku tohto tryskového prúdenia, čo vedie k vetrom nízkeho tlaku pohybujúcim sa ako vlny. Tieto vetry nad oceánom spôsobujú vyparovanie vody, ktorá stúpa do atmosféry, kde sa ochladzuje, kondenzuje a vytvára búrkové mraky. Asi 85 percent veľkých atlantických hurikánov vzniká pri africkom pobreží.
Keď sú búrky vystavené dostatočne teplej vode a západnému vetru, môžu sa zmeniť na tropický búrkový systém. Oblasti suchého a chladnejšieho vzduchu sa rýchlo ponáhľajú vyplniť prázdnotu, ktorú zanechal stúpajúci teplý vzduch. Na severnej pologuli sa búrky otáčajú proti smeru hodinových ručičiek kvôli Coriolisovmu efektu, ktorý opisuje pohyb objektov na rotujúcej Zemi.
Keď sa hurikán zastaví nad pevninou, ako to bolo pri hurikáne Harvey v Houstone v roku 2017 a hurikáne Florence v Karolíne v roku 2018, rýchlo zoslabne, pretože už nemá prístup k teplej vode.
Teplo je zdrojom pre superbúrky
Teplota povrchu oceánu a hĺbka teplej vody ovplyvňujú silu hurikánu. Nad teplou vodou tropická depresia nasáva viac teplej vodnej pary, čo spôsobuje, že systém sa stáva silnejším a kondenzuje suchý nízky tlak do stredu búrky. To vedie k vytvoreniu tropickej búrky. Ako búrka pokračuje v nasávaní vodnej pary, vytvára spätnú väzbu, ktorá posilňuje búrkový systém. Ak centrum nízkeho tlaku zostane stabilné, vytvorí sa oko hurikánu. Podľa NASA musí byť povrchová teplota oceánu asi 26 stupňov celzia, aby sa vytvoril hurikán. Tropická depresia sa stane hurikánom, keď dosiahne vietor rýchlosť 120 km za hodinu.
Teplota ovplyvňuje silu hurikánu, ale atmosférické vetry rozhodujú o tom, ako rýchlo bude hurikán cestovať cez oceán.
Ničivé následky zmeny klímy?
Na určenie súvislosti medzi konkrétnou búrkou a zmenou klímy vedci vykonávajú atribučnú analýzu. Modelovaním klimatických podmienok bez vyšších teplôt môžu vedci zrekonštruovať správanie búrky v týchto alternatívnych podmienkach. Analýza smrteľnej hurikánovej sezóny v roku 2020 zistila, že zmena klímy spôsobila, že hladina mora bola teplejšia, čo viedlo k daždivejším hurikánom. Na každý stupeň zvýšenia teploty môže atmosféra niesť asi o sedem percent viac vodnej pary.
Teplý oceán tiež podporuje „rýchle zosilnenie“, keď búrky dramaticky naberajú na intenzite za menej ako jeden deň. Toto robí predpovedanie správania búrok a varovanie ľudí náročnejším. Hoci je kategória 5 v súčasnosti najvyšším označením pre hurikán, niektorí inžinieri sa pripravujú na budúcnosť, v ktorej búrky prekročia súčasné očakávania a stanú sa tzv. „kategóriou 6“.
Teplé oceány sú kľúčovým faktorom, ktorý podporuje vznik a intenzitu smrteľných hurikánov. Ako sa planéta otepľuje, teplota oceánov sa zvyšuje, čím sa zvyšuje aj sila hurikánov. Tieto búrky, poháňané teplou vodou, môžu prinášať ničivé následky pre oblasti, ktoré zasiahnu. Prieskumy a analýzy, ako je atribučná analýza, nám pomáhajú lepšie pochopiť, ako zmena klímy ovplyvňuje extrémne počasie a ako sa môžeme pripraviť na budúce počasie.
Vzostup teploty oceánov je alarmujúci trend, ktorý ukazuje potrebu riešiť klimatické zmeny a minimalizovať ich dopady na našu planétu.
