Zlato vždy fascinovalo ľudstvo svojou krásou a hodnotou. Hoci ryžovanie zlata na riekach je dnes skôr romantizovanou predstavou, väčšina zlata, ktoré dnes poznáme, sa ťaží z prírodných ložísk, najmä z kremennej rudy. No otázka, ako sa do týchto žíl dostávajú veľké kusy zlata, zostávala záhadou. Nová štúdia publikovaná v Nature Geoscience odhaľuje, že kľúčovými faktormi sú zemetrasenia a elektrina.
Kremeň ako zdroj elektriny
Christopher Voisey z Monash University v Austrálii a jeho tím zistili, že za tvorbou zlatých nugetov stojí piezoelektrický efekt, ktorý je typický pre minerál kremeň. „Ak zatrasiete kremeňom, vytvorí sa elektrina. Ak vyrábate elektrinu, vyjde zlato,“ vysvetľuje Voisey. Tento proces, podporovaný zemetraseniami, môže vytvárať zlato priamo v kremenných žilách.
Piezoelektrina je jav, pri ktorom kremeň, keď je pod tlakom alebo sa pohne, generuje elektrické pole. Toto elektrické pole následne priťahuje častice zlata rozptýlené v geologických tekutinách zemskej kôry. Častice sa následne kryštalizujú ako malé zrnká zlata a časom, pri opakovaných otrasoch, tieto zrnká narastajú do väčších kúskov – nugetov.
Vzťah medzi zemetraseniami a zlatými nugetmi
Voiseyho výskum naznačuje, že zemetrasenia sú kľúčové pre vznik týchto zlatých útvarov. Keď sa v zemskej kôre odohrávajú zemetrasenia, tekutiny obsahujúce zlato sa cez trhliny dostávajú do kremenných žíl, kde sa ochladzujú a vytvárajú zlaté ložiská. Postupom času, počas tisícov až desaťtisícov takýchto pulzov, sa v týchto žilách zhromažďujú zlaté častice a kryštalizujú do podoby, ktorú poznáme ako zlaté nugety.
Thomas Gernon z University of Southampton dodáva, že hoci myšlienka tvorby zlata prostredníctvom elektriny môže znieť netradične, „dáva to úplný zmysel,“ keďže kremenné žily, ktoré prechádzajú mnohými zemetraseniami, sú často bohaté na zlato.
Piezoelektrina a kremeň
Kremeň je minerál, ktorý je tvorený len z kremíka a kyslíka, no jeho kryštály nemajú stred symetrie. Táto štrukturálna nerovnováha spôsobuje, že za určitých podmienok dokáže kremeň generovať elektrické pole. „Čím viac sily vynaložíte, tým vyššia je piezoelektrická odozva,“ vysvetľuje Voisey. Tento efekt nastáva najmä počas zemetrasení, keď je kremeň vystavený intenzívnemu tlaku.
V rámci svojho výskumu Voisey a jeho tím vykonali laboratórne experimenty, kde simulovali zemetrasenia na kremenných doskách ponorených do tekutín obsahujúcich zlato. Po simulovaných otrasoch Voisey sledoval pod mikroskopom, ako sa na povrchu kremeňa objavili zlaté čiastočky.
Ako nugety rastú
Ďalšou hádankou však bolo, ako vznikajú skutočne veľké zlaté nugety. Voisey predpokladal, že ak sú už v kremeni prítomné zlaté zrnká, ďalšie zemetrasenia a elektrické polia ich pomaly rozšíria. Zlaté zrnká totiž fungujú ako elektródy, ku ktorým sú ďalšie častice zlata prirodzene priťahované. Týmto spôsobom sa zrnká zlata menia na stále väčšie nugety.
„Zlato, ktoré už vedie elektrinu, sa stáva akýmsi bleskozvodom pre ďalšie zlaté čiastočky,“ vysvetľuje Voisey. Tento proces sa opakuje s každým novým zemetrasením, kým nevznikne väčšia koncentrácia zlata.
Zemetrasenia, piezoelektrina a kremeň sú teda základnými hráčmi v tvorbe zlatých nugetov. Tento objav posúva naše chápanie geologických procesov o krok ďalej a odhaľuje, ako príroda dokáže vytvárať jedny z najžiadanejších kovov na svete. Voisey a jeho tím ukázali, že za vznikom zlata nemusí stáť nič viac než rad jednoduchých, no efektívnych prírodných procesov. „Je to takmer príliš čisté, príliš upratané,“ uzatvára Voisey, no dodáva, že príroda často skrýva tie najväčšie tajomstvá práve v jednoduchosti.
