Zemetrasenia, alebo otrasy zemskej kôry, sú bežným javom, ktorý sa vyskytuje po celom svete. Každý deň zasiahnu Zem tisíce otrasov, pričom väčšina z nich je taká malá, že ich ľudia ani necítia. Niekedy však dôjde k silnému zemetraseniu, ktoré môže spôsobiť obrovské škody a straty na životoch. Nedávnym príkladom je zemetrasenie v Malibu v Kalifornii, ktoré zasiahlo oblasť 12. septembra 2024 s magnitúdou 4,7.
Kde sa vyskytuje najviac zemetrasení?
Väčšina zemetrasení sa vyskytuje pozdĺž tzv. „ohnivého kruhu“ okolo Tichého oceánu, ktorý je nielen zónou častej sopečnej aktivity, ale aj seizmickej aktivity. Približne 80 % všetkých zemetrasení na svete sa vyskytuje práve tu. Tieto zemetrasenia sa odohrávajú v zlomových zónach, kde sa tektonické platne, obrovské skalné dosky tvoriace vrchnú vrstvu Zeme, pohybujú proti sebe. Tento pohyb môže byť buď postupný a neviditeľný alebo môže spôsobiť hromadenie napätia, ktoré sa nakoniec uvoľní vo forme seizmických vĺn.
Ako vzniká zemetrasenie?
Zemetrasenia vznikajú v dôsledku pohybu tektonických platní, ktoré buď do seba narážajú alebo sa kĺžu popri sebe. Tento pohyb, ako sme spomínali, môže byť pomalý a postupný, no ak sa medzi platňami nahromadí dostatočné napätie, môže dôjsť k náhlemu uvoľneniu energie vo forme seizmických vĺn. Tie sa potom šíria cez zemskú kôru a spôsobujú otrasy, ktoré môžeme cítiť na povrchu.
Typy zlomov a ich vplyv na zemetrasenia
Existujú rôzne typy zlomov, ktoré spôsobujú zemetrasenia, pričom každý z nich má odlišné charakteristiky. Pri horizontálnom pohybe platní vzniká tzv. „strike-slip“ zlom, typický pre zlom San Andreas v Kalifornii. Pohyby hore a dole pozdĺž zlomu vedú k „dip-slip“ zlomom, ktoré môžu byť buď normálne, ak zem klesá, alebo reverzné, ak je tlačená nahor. Existujú aj šikmé zlomy, ktoré kombinujú pohyb do strán s pohybmi hore a dole, ako napríklad v údolí Santa Clara.
Ako sa merajú zemetrasenia?
Zemetrasenia sa merajú pomocou magnitúdy, ktorá hodnotí silu a trvanie seizmických vĺn. Magnitúda 3 až 4,9 sa považuje za menšie alebo ľahké zemetrasenie, 5 až 6,9 za stredné až silné, 7 až 7,9 za veľké a magnitúda 8 a viac za veľmi silné zemetrasenie. Po hlavnom zemetrasení zvyčajne nasledujú následné otrasy, ktoré môžu pokračovať aj niekoľko týždňov alebo dokonca rokov.
Najsilnejšie zemetrasenie v histórii
Najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie v histórii bolo v južnom Čile v roku 1960 s magnitúdou 9,5. Zemetrasenie vo Valdivii, ktoré zasiahlo oblasť, zabilo približne 1 655 ľudí a spôsobilo, že ďalšie dva milióny ľudí prišli o strechu nad hlavou. Toto zemetrasenie tiež vyvolalo cunami, ktoré sa rozšírilo po celom Tichom oceáne a zasiahlo aj pobrežie Japonska, Havaja a Nového Zélandu.
Škody spôsobené zemetraseniami
V priemere každý rok zasiahne Zem zemetrasenie s magnitúdou 8 a spôsobí smrť približne 10 000 ľudí. Najväčšie straty na životoch spôsobujú zrútené budovy, no škody môžu zhoršiť aj zosuvy bahna, požiare, záplavy alebo cunami. Záchranné práce môžu komplikovať následné menšie otrasy, ktoré sa objavujú po hlavnom zemetrasení.
Stratám na životoch sa dá predísť dôkladným núdzovým plánovaním, vzdelávaním verejnosti a výstavbou budov, ktoré sú navrhnuté tak, aby odolali otrasom. Včasná príprava a informovanosť môžu pomôcť znížiť riziká spojené so zemetraseniami a ochrániť ľudí pred ich ničivými účinkami.
