Na oboch stranách druhej svetovej vojny bojovalo približne 70 miliónov ľudí. Dokážete si predstaviť, aké ťažké muselo byť ich zasýtenie? Treba tiež brať do úvahy, že samotná vojna trvala 5 rokov a jednotlivé bitky častokrát nie dni, ale aj týždne. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, akým spôsobom si zabezpečovali výživu, aby prijali čo najväčšie množstvo kalórií? Možno sa to zdá ako zvláštna otázka, ale je zaujímavé sledovať, ako sa ľudia dokážu vynájsť, keď nemajú na výber.
Stratégie boli naozaj rozmanité. Chcete vedieť ako ľudia vtedy rozmýšľali? Stačí pokračovať v čítaní a dozviete sa to. Netreba zabúdať na to, že jedlo sýtilo telo aj ducha, čo bolo dôležité, aby boli jednotky v plnej sile.
M&M boli exkluzívne vyhradené pre amerických vojakov
Poznáte aj vy cukríky M&M? Vedeli ste, že ich výroba započala práve počas druhej svetovej vojny? Za ich vznikom stojí muž menom Forrest Mars, ktorý ako prvé vynašiel tyčinku Mars. Raz sa rozprával s dobrovoľníkmi, ktorí mu hovorili o čokoládach zabalených v cukrových škrupinách, ktoré bránili roztopeniu čokolády.
Vtedy Mars dostal nápad a pustil sa do jeho realizácie. Vznikli z toho cukríky M&M, na ktoré mu v roku 1941 udelili patent. Predávali sa najmä vojakom, ktorým vydržali dlhú dobu a veľmi rýchlo im dodali energiu.
Americkí vojaci spotrebovali 60 miliónov kilogramov zmrzliny ročne
Zmrzlina je v Amerike veľmi populárna. Ešte viac populárna ale bola v 40. rokoch minulého storočia. Až natoľko, že ju nechávali pre vojakov slúžiacich v zámorí.
Záležalo im na tom až do takej miery, že posielali zmrzlinu v špeciálnych člnoch po Tichom oceáne. Tí, ktorí bojovali na pevnine mali k dispozícii zmrzlinové stránky a servis v podobe človeka, ktorý im vždy doniesol zmrzlinu na samotný front. Riskoval život aj v prvej línii.
Keď sovietskym jednotkám došli zásoby, pili mrkvový nápoj
Ruskí vojaci sa snažila mať na mnohých miestach, čo najviac zásob jedla. Napriek tomu ho bolo ku koncu vojny už nedostatok. Preto sa kuchári vynašli a robili všetko preto, aby čímsi zaplnili žalúdky vojakov.
Skvelým príkladom bol mrkvový nápoj. Pri príprave tejto zmesi sovietski kuchári nastrúhali mrkvu a uvarili ju so špeciálnou hubou rastúcou na strome s názvom Laetiporus sulphureus. Huba zafarbila vodu na hnedo a mrkva jej dodala sladkú chuť. To bola ideálna kombinácia na dokonalé oklamanie mysle vojakov, ktorí si mysleli, že dostávajú výdatné jedlo.
Ražný chlieb a zemiaky boli hlavnými súčasťami jedálnička Wehrmachtu
Nemci mali do posledného detailu vypočítaný rozpis, koľko jedla by mal vojak dostať. Vojská boli rozdelené do štyroch skupín – bojové, okupačné jednotky, posádkové jednotky v Nemecku a administratívni pracovníci a zdravotné sestry.
Podľa závažnosti a dôležitosti práce im bolo pridelené jedlo. Základ, ktorý sa prerozdeľoval bol ražný chlieb, zemiaky a čerstvé ovocie spolu so zeleninou. Prirodzene, bojové jednotky dostali viac ako úradníci.
Najväčší rozdiel medzi skupinami panoval v množstve prerozdeleného mäsa. Bojovníci dostali 136 gramov, okupačné jednotky 107 gramov, posádkové jednotky dostali 90 gramov a úradníci a zdravotné sestry iba 56 gramov mäsa.
