Evolúcia domáceho psa je fascinujúcim príbehom, ktorý sa rozvíjal tisíce rokov, počas ktorých sa vlci a psy neustále krížili. Tento proces tak zakalil analýzu fosílií a DNA, že presné určenie počiatku domestikácie psov zostáva výzvou pre vedcov. Pri skúmaní fosílií sa vedci sústreďujú na morfologické vlastnosti ako veľkosť a usporiadanie zubov, veľkosť a dĺžku ňufáka, čeľustí a tvar lebky, ktoré následne porovnávajú s modernými psami, vlkmi a ranými psami.
Staroveké fosílie psov majú niektoré charakteristické črty, ako sú krátke lebky a ňufáky, preplnené a menšie zuby a široké podnebie. Tieto znaky odrážajú prechodné štádium medzi vlkom a psom, pričom vedci používajú techniku geometrickej morfometrie na presnejšie porovnávanie jednotlivých vzoriek.
„Začínajúce psy“: Prechod medzi vlkom a psom
Klasifikácia niektorých fosílií vlčieho psa z doby ľadovej ako „začínajúcich psov“ naznačuje, že ide o jedince v raných štádiách domestikácie. Tieto fosílie predstavujú prechodné formy medzi vlkom a domácim psom. Jedna z najstarších takýchto fosílií, lebka objavená v jaskyni v Goyet v Belgicku v roku 1860, je stará približne 36 000 rokov. Táto lebka, patriaca paleolitickému psovi, vykazuje viac podobností s prehistorickými psami než s modernými vlkmi.
Podobná lebka objavená v roku 1975 v jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri je datovaná na približne 33 000 rokov. Vedci dospeli k záveru, že táto fosília patrí k ranému prechodnému štádiu medzi vlkom a psom, čím poskytuje dôležité stopy o evolučnom procese domestikácie.
Vzťah starovekých ľudí a psov
Fosílie psov tiež poskytujú cenné informácie o vzťahu medzi starovekými ľuďmi a ich štvornohými spoločníkmi. Najstaršia potvrdená fosília domáceho psa, známa ako pes Bonn-Oberkassel, je pravdepodobne stará vyše 14 000 rokov. Táto fosília, objavená v roku 1914 v hrobe v Oberkassel v Nemecku, bola súčasťou hrobu, kde sa našli aj pozostatky muža a ženy.
Pes Bonn-Oberkassel, pravdepodobne šteniatko, trpel psinkou, no starostlivosť a ošetrovanie zo strany ľudí naznačujú, že starovekí ľudia prejavovali svojim psom vysokú mieru starostlivosti a úcty. Tento prípad je najstarším potvrdeným dôkazom pohrebu domáceho psa s ľuďmi, čo naznačuje blízky vzťah medzi človekom a psom, ktorý presahuje iba ich praktické využitie.
V 70. rokoch minulého storočia boli na archeologickom nálezisku Koster v údolí rieky Illinois objavené kostrové pozostatky troch psov, ktoré boli pochované v plytkých jamách. Tieto kosti, staré približne 10 000 rokov, sú ďalším dôkazom úzkeho vzťahu medzi ľuďmi a psami.
Psy a ich migrácia s ľuďmi
Fragment kosti nájdený na Aljaške, starý približne 10 150 rokov, je jednou z najstarších fosílií domáceho psa v Severnej Amerike. Analýza DNA tejto kosti odhalila, že pes bol úzko príbuzný predkom psov zo Sibíri, čo naznačuje, že sibírski lovci z doby ľadovej mohli mať domestikované psy a migrovali spolu so svojimi psami do Severnej Ameriky pred viac ako 10 000 rokmi. Tento nález poskytuje cenné informácie o tom, ako sa pohybovali ľudia spolu s ich psami, čo nám umožňuje lepšie pochopiť migračné trasy našich predkov.
Odkiaľ pochádzajú psy?
Vedci sa zamerali na tri hlavné regióny – Áziu, Blízky východ a Európu – ako možné miesta pôvodu domestikovaných psov. Niektoré štúdie naznačujú, že psy mohli byť domestikované viackrát, v rôznych geografických lokalitách, zatiaľ čo iné teórie hovoria o jedinej udalosti domestikácie. Napríklad veľká štúdia z roku 2022 naznačila dve možné domestikačné udalosti, zatiaľ čo iné výskumy identifikovali jedno miesto pôvodu, pravdepodobne na Sibíri alebo vo východnej Ázii.
Aj keď vedci zatiaľ nedospeli k jednoznačnému záveru o tom, kde a kedy došlo k domestikácii psov, každá nová štúdia nás posúva bližšie k odhaleniu tejto záhady. Staroveké fosílie, ako aj nové technológie v oblasti analýzy DNA, poskytujú nové poznatky a pomáhajú vedcom lepšie porozumieť tomu, ako sa vlci stali našimi najbližšími zvieracími spoločníkmi.
