V 17. storočí sa v Benátkach odohrala významná umelecká revolúcia, ktorá predefinovala operu ako formu zábavy pre široké masy. Kým dovtedy bolo toto predstavenie vyhradené pre šľachtu a kráľovské dvory, Benátky sa stali miestom, kde sa opera začala prezentovať verejnosti a menila sa na dostupnú zábavu. Tento prechod, od elitárskeho umenia k populárnej forme, zabával milióny ľudí po celom svete.
Opera, ako ju dnes poznáme, má svoje korene v 16. storočí vo Florencii, kde skupina intelektuálov známa ako Camerata pracovala na vytvorení novej formy, ktorá by kombinovala hudbu a poéziu. Ich cieľom bolo oživiť vznešenosť starovekej gréckej drámy prostredníctvom nového štýlu, ktorý sa nachádzal medzi spevom a rozprávaním. Tieto rané opery sa inscenovali na kráľovských dvoroch, kde diváci boli zároveň účastníkmi predstavenia.
V Benátkach sa však situácia začala meniť v roku 1637, keď skladatelia Benedetto Ferrari a Francesco Manelli prenajali Teatro San Cassiano a uviedli operu Andromeda. Táto inscenácia bola prvou verejnou operou, ktorá umožnila každému, kto mal na to prostriedky, kúpiť si lístok a zažiť toto nové dielo. Ceny vstupeniek boli nastavené tak, aby si operu mohli dovoliť aj menej majetní občania.
Tim Carter, emeritný profesor hudby na University of North Carolina, poznamenáva, že opera „nebola okamžitým hitom,“ ale skôr pomaly získavala popularitu. Na rozdiel od dvorných opier, ktoré boli primárne o prepychu a potešení hostí, opera pre verejnosť musela zaujať dejom a hudbou. Skladatelia tak museli prispôsobiť svoje diela, aby oslovili široké publikum a udržali jeho pozornosť.
V priebehu niekoľkých desaťročí sa opera v Benátkach stala dominantnou formou zábavy, ktorá priťahovala obrovské množstvo divákov. Do konca 17. storočia bolo v Benátkach deväť operných domov, a to predovšetkým vďaka kreatívnym rizikám a inováciám v inscenovaní. Okázalé kostýmy, sofistikované kulisy a špeciálne efekty boli hlavnými atrakciami, ktoré divákov vtiahli do predstavenia. Jedným z najvýznamnejších inovátorov bol Giacomo Torelli, ktorý v roku 1641 postavil Teatro Novissimo, prvé účelové operné divadlo na svete. Torelliho javiskové stroje, ktoré umožňovali spevákom lietať vo vzduchu a rýchlo meniť kulisy, zmenili spôsob, akým sa opery inscenovali.
Jednou z najznámejších scén bola v opere Il Bellerofonte z roku 1642, kde sa Pallas, Aténa a Diana zjavili z oblakov na sofistikovanom stroji. Diváci boli ohromení týmto vizuálnym zážitkom, ktorý Giulio del Colle opísal ako niečo, čo sa vymykalo dovtedajšiemu chápaniu technológie.
Úspech opery v Benátkach bol podporený nielen technickými inováciami, ale aj talentom skladateľov ako Claudio Monteverdi a Francesco Cavalli. Monteverdiho opera L’incoronazione di Poppea z roku 1642 zaviedla komické prvky do deja, čím sprístupnila operu širšiemu publiku. Postavy z nižších spoločenských vrstiev, ktoré v týchto operách vystupovali, poskytli divákom možnosť identifikovať sa s príbehom a zároveň si užiť ľahký humor.
Postupom času sa opera stala v Benátkach neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života. Najlacnejšie lístky boli dostupné pre bežných občanov, zatiaľ čo bohatšie rodiny si prenajímali centrálne lóže. Divadlá boli osvetlené sviečkami a počas predstavení sa podávalo občerstvenie. V takto živej atmosfére sa opera menila na spoločenskú udalosť, kde krik, povzbudzovanie a dokonca bučanie boli bežné prejavy diváckej interakcie.
Benátky tak zostali centrom opery až do polovice 18. storočia a spolu s Neapolom sa stali kľúčovým miestom pre hudobné vzdelávanie a operné umenie. Dnes sa historické Teatro San Cassiano, kde sa odohrala prvá verejná opera, rekonštruuje, aby oživilo barokové divadelné stroje a ukázalo svetu, ako vyzerali prvé operné predstavenia, ktoré zmenili svet.
Zdroj
