Mnohí z nás robia dookola tie isté chyby– no nové poznatky nám môžu pomôcť poučiť sa z našich zlyhaní. V dnešnej motivačnej literatúre je neúspech často vnímaný ako niečo, čo treba oslavovať. Sklamania sú základným odrazovým mostíkom k úspechu. Je to zlo v našom životnom príbehu, ktoré sa nakoniec na dobro obráti a skončí triumfom. Namiesto toho, aby sme upadli do zúfalstva, sme povzbudzovaní, aby nás naše zlyhania posúvali vpred.
Len keby to bolo také jednoduché. V poslednom desaťročí množstvo psychologických výskumov ukázalo, že väčšina ľudí má problém zvládnuť zlyhanie konštruktívne. Teda namiesto konštruktívneho vyhodnotenia situácie, si hľadáme spôsoby, ako podceniť úlohu, v ktorej sme zlyhali. Výsledkom je, že sme menej motivovaní vytrvať a dosiahnuť svoj cieľ. Tento jav je známy ako „efekt kyslého hrozna“. Prípadne si jednoducho nechceme všímať svoje chyby a bezstarostne pokračujeme, akoby sa nič nestalo. To nám bráni naučiť sa lepšiu stratégiu na zlepšenie nášho výkonu v budúcnosti.
Nedávny výskum ukazuje, že existujú spôsoby, ako sa týmto pasciam vyhnúť. Tieto riešenia sú často kontraintuitívne: jedným z najlepších spôsobov, ako sa poučiť zo svojich chýb, je napríklad ponúknuť radu inej osobe, ktorá sa môže stretnúť s podobnými problémami. Ukazuje sa, že tým, že pomáhate druhým vyhnúť sa neúspechu, môžete zlepšiť aj svoje vlastné vyhliadky na úspech.
„Efekt kyslého hrozna“
Najprv sa pozrime na efekt kyslého hrozna, ktorý objavil Hallgeir Sjåstad, profesor psychológie a vodcovstva na Nórskej ekonomickej škole, a jeho kolegovia. Hovorí, že ho zaujala tendencia ľudí predčasne opustiť svoje sny. „Výskum bol pokusom pochopiť, prečo sa niekedy vzdávame príliš skoro, aj keď by sme mohli uspieť,pokiaľ by sme boli trochu trpezlivejší a ochotní to skúsiť druhýkrát,“ hovorí.
Vo svojom prvom experimente požiadal účastníkov, aby si vyskúšali test, o ktorom sa hovorí, že meria presnosť ich intuície. Jednalo sa o odhadnutie hmotnosti 20 jabĺk. Pokiaľ sa trafili aspoň do 10% odhadovanej hmotnosti, ich odpoveď bola správna. Test bol však zaujímavý v tom, že najskôr dostali od laborantov falošnú spätnú väzbu a teda negatívnu. Vysvitlo, že to nechceli skúšať druhý krát a sami predpokladali, že keby sa im podarilo na druhý krát správne odhadnúť hmotnosť jabĺk, nespôsobilo by im to dostatočne potešenie. Opak bol však pravdou. A na svoj úspech boli všetci hrdí a úprimne ich potešil.
Sjåstad hovorí, že ide o sebaobranu. „Väčšina z nás sa chce považovať za kompetentných a schopných ľudí, takže keď vonkajšia spätná väzba naznačuje opak, predstavuje to vážnu hrozbu pre tento sebaobraz,“ hovorí.
Efekt kyslého hrozna vyskúšal aj v reálnom živote, medzi študentmi nórskej univerzity. Zistil, že jednoduché pripomenutie študentom v súčasnosti nízkeho priemeru známok viedlo študentov k výraznému znehodnoteniu predpokladaných výhod absolvovania s priemerom A.
Sjåstad má podozrenie, že efekt kyslého hrozna by mohol ovplyvniť motiváciu v mnohých oblastiach života. Ak máte jeden zlý pohovor pre vašu vysnívanú prácu, možno sa rozhodnete, že v tejto oblasti vlastne nechcete pracovať, a tak sa prestanete uchádzať o podobné pozície. To isté platí, ak sa vám nepodarí zaujať na športovom teste alebo ak vydavateľ odmietne prvé odoslanie vášho rukopisu.
Sjåstad netvrdí, že by sme mali neustále vytrvať vo všetkých našich cieľoch; môže byť zdravé dať ambície na pravú mieru a zmeniť kurz, ak nás tento proces už nerobí šťastnými. Ale efekt kyslého hrozna nás môže viesť k tomu, že k tomuto rozhodnutiu dospejeme predčasne, namiesto toho, aby sme videli, či sa môžeme učiť a zlepšovať.
„Pštrosí efekt“
Podceňovanie zdroja Vášho sklamania je len jedným zo spôsobov, ako sa Vaša myseľ môže vyhnúť konštruktívnemu zvládaniu zlyhania; Ďalším mechanizmom na zvládanie je schovať hlavu do piesku a odvrátiť tak svoju pozornosť od znepokojujúcej situácie, aby ste ju nemuseli spracovávať.
Vedci už dávno vedia, že často zatvárame oči pred prichádzajúcimi zlými správami. Ekonómovia napríklad zistili, že investori s menšou pravdepodobnosťou kontrolujú svoj finančný stav, keď ich majetok klesá, ako keď stúpa.
Tento jav sa nazýva „pštrosí efekt“ a podľa série nedávnych štúdií, môže byť príkladom oveľa širšej tendencie prehliadať negatívne informácie. Veľká časť výskumu sa sústredila okolo experimentálneho usporiadania s názvom „hra proti zlyhaniu“, v ktorej účastníci dostali sériu otázok buď – alebo. Dostali pár symbolov pripomínajúcich napríklad hieroglyfy a požiadali ich, aby uhádli, ktorý z nich predstavuje napríklad zviera.
Väčšina ľudí si svoje správne odpovede úspešne zapamätala. Je však prekvapujúce, že sa nedokázali poučiť z chybných odpovedí a v týchto položkách nedosiahli lepšie výsledky ako náhoda.
Aby vedci preskúmali dôvody tohto javu, požiadali ďalšiu skupinu účastníkov, aby si pozreli odpovede niekoho iného na kolo hry „Facing Failure“. V týchto prípadoch sa zdalo, že pozorovatelia dokonale dokážu odvodiť správne odpovede z nesprávnych odpovedí druhého hráča a neskôr si ich zapamätať.
Konštruktívne zlyhávanie
Našťastie výskum spomenutý vyššie dokázali, že existujú určité stratégie na prekonanie emocionálnych prekážok pri konfrontácii so zlyhaním.
Viaceré štúdie psychológa Ethana Krossa na University of Michigan ukazujú, že sebadištancovanie pomáha zmierniť naše negatívne emocionálne reakcie, čo nám umožňuje objektívnejšie vnímať znepokojujúce udalosti. V tomto prípade by to malo znamenať, že neúspech je pre ego menej hrozivý, aby sme mohli lepšie analyzovať dôvody sklamania – bez kyslého hrozna alebo defenzívneho skrývania hlavy do piesku.
Ponúkanie rád ostatným, ktorí môžu byť v rovnakej pozícii ako vy, zistili, že uspokojenie z pomoci inej osobe zvyšuje osobné ego. Takže ľudia sa cítia sebavedomejšie čeliť svojim vlastným zlyhaniam.
Sjåstad poukazuje na to, že zlyhania sú nevyhnutnou súčasťou života. „Ak nikdy nezlyháte, pravdepodobne mierite príliš nízko,“ hovorí. A ak sa naučíte čeliť sklamaniu a poučíte sa z ich lekcií, možno zistíte, že cesta k úspechu bude o niečo jednoduchšia.
