Exotické počasie na Mesiaci – ako si planéta tvorí svoju jedinečnú atmosféru?

63

Zatiaľ čo na Zemi vietor a dážď bežné prírodné javy, ktoré neustále menia povrch našej planéty, na Mesiaci je situácia výrazne odlišná a omnoho exotickejšia. Mesačný povrch je vystavený extrémnym podmienkam vesmírneho počasia, ktoré formujú jeho povrch a vytvárajú unikátnu, extrémne tenkú atmosféru známu ako exosféra. Táto atmosféra je vytvorená z atómov mesačnej pôdy, ktoré sa do nej dostávajú prostredníctvom rôznych vesmírnych procesov. Zatiaľ čo na Zemi má atmosféra hustotu, ktorá umožňuje časticiam sa neustále zrážať, exosféra Mesiaca je natoľko riedka, že atómy v nej sa prakticky nikdy nezrazia. Výskumom tejto exosféry vedci získavajú cenné informácie o dynamike a vývoji povrchu Mesiaca.

Zdroj NASA

Vesmírne „bombardovanie“ a jeho vplyv na povrch Mesiaca

Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú povrch Mesiaca, je neustále bombardovanie mikrometeoritmi. Tieto drobné častice, vážiace menej ako gram, nepretržite zasahujú mesačný povrch, pričom spôsobujú jeho topenie a následné vyparovanie. Každý deň dopadnú tisíce týchto mikrometeoritov na Mesiac, čím vytvárajú teploty v rozmedzí od 2000 do 6000 stupňov Celzia. Tieto nárazy sú také intenzívne, že dokážu vyparovať mesačnú pôdu do exosféry, čím významne prispievajú k jej zloženiu. Tím vedený kozmochemičkou Nicole Xike Nie z MIT zistil, že dopady mikrometeoritov prispievajú až viac ako 70 % k zloženiu mesačnej exosféry, čo z nich robí najväčších prispievateľov do tejto riedkej atmosféry.

Úloha slnečného vetra pri formovaní exosféry

Ďalším významným faktorom, ktorý ovplyvňuje mesačný povrch a prispieva k exosfére, je slnečný vietor. Tento prúd vysokoenergetických častíc, ktorý neustále prúdi zo Slnka, pozostáva hlavne z protónov. Zatiaľ čo Zem je chránená silným magnetickým poľom, Mesiac takúto ochranu nemá, a preto je väčšinu času priamo vystavený pôsobeniu slnečného vetra. Keď sa tieto vysokoenergetické častice zrazia s atómami mesačnej pôdy, prenášajú na ne svoju energiu, čo spôsobuje, že tieto atómy sa uvoľňujú a pridávajú sa do exosféry. Hoci slnečný vietor prispieva k exosfére menej ako mikrometeority, jeho podiel je stále významný, predstavujúc približne 30 % alebo menej z celkového zloženia exosféry.

Význam vzoriek z misie Apollo pre dnešný výskum

Nicole Xike Nie a jej tím získali tieto poznatky vďaka analýze mesačných vzoriek, ktoré astronauti z misie Apollo priviezli späť na Zem. Tieto vzorky, ktoré boli zozbierané pred viac ako 50 rokmi, predstavujú neoceniteľný zdroj informácií pre súčasný vedecký výskum. V rámci svojej štúdie Nie a jej kolegovia analyzovali 10 rôznych vzoriek, ktoré pochádzali z piatich rôznych miest pristátia Apolla na Mesiaci. Dokopy použili len 50 miligramov mesačného kamenného prášku, čo je veľmi malé množstvo. Napriek tomu toto malé množstvo vzoriek poskytlo množstvo cenných údajov o procesoch vesmírneho zvetrávania na Mesiaci a ich vplyve na tvorbu exosféry.

Zdroj NASA

Izotopová analýza ako kľúč k pochopeniu vesmírneho zvetrávania

Tím vedcov sa zameral na analýzu izotopov draslíka a rubídia prítomných v mesačnej pôde. Tieto prvky sú obzvlášť citlivé na procesy vesmírneho zvetrávania, ktoré prebiehajú na povrchu Mesiaca a ich izotopy nesú chemické odtlačky týchto procesov. Izotopy varianty toho istého prvku, ktoré majú rovnaký počet protónov, ale rôzny počet neutrónov, čo im dáva mierne odlišné fyzikálne vlastnosti. Každý proces vesmírneho zvetrávania zanecháva v mesačnej pôde inú zmes ťažkých izotopov, čo vedcom umožňuje identifikovať a sledovať, ktorý proces najviac prispieva k zloženiu exosféry. Výskum tímu Nie preukázal, že dopady mikrometeoritov hlavným zdrojom atómov v exosfére, zatiaľ čo slnečný vietor zohráva menšiu, ale stále významnú úlohu.

Budúci výskum a jeho význam pre vesmírne misie

Nicole Xike Nie plánuje v budúcnosti rozšíriť svoj výskum na ďalšie izotopy prítomné v mesačnej pôde. Rovnaké analytické metódy by sa mohli uplatniť aj na nové vzorky, ktoré priniesla čínska misia Chang’e-6, ako aj na vzorky z iných objektov v slnečnej sústave, ako je marťanský mesiac Phobos, cieľ japonskej misie plánovanej na rok 2026.

Pochopenie vesmírneho prostredia rôznych planetárnych telies je nevyhnutné pre plánovanie budúcich vesmírnych misií a dlhodobé skúmanie vesmíru. Ako Nie uvádza, „Tieto poznatky budú obzvlášť dôležité, ak sa ľudstvo rozhodne v budúcnosti vytvoriť prítomnosť na iných planetárnych telesách.“ Vedomosti získané z výskumu mesačnej exosféry môžu byť kľúčové pre budúce misie a plány ľudstva na kolonizáciu a dlhodobý pobyt na iných planétach a mesiacoch.

Zdroj

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre