Fotograf Jack Latham sa rozhodol zdokumentovať farmy vo Vietname – nie však tradičné plantáže alebo ryžové terasy, ale tzv. „klikové farmy“. Tieto temné podniky, ktoré zamestnávajú nízko platených pracovníkov na umelé zvyšovanie online návštevnosti a angažovanosti na sociálnych sieťach, sa snažia manipulovať algoritmy a vnímanie používateľov.
Vznik klikových fariem
S nástupom sociálnych médií ako Facebook a Twitter v 2000-tych rokoch vznikol nový trh s digitálnymi profilmi, kde sa firmy a značky snažia maximalizovať svoju viditeľnosť a vplyv. Technickí odborníci už v roku 2007 varovali pred „virtuálnymi gangstermi“, ktorí tieto farmy prevádzkovali v chudobnejších krajinách. V nasledujúcich desaťročiach sa klikové farmy začali rozmáhať najmä v Ázii.
Lathamova dokumentácia
Latham strávil mesiac v Hanoji, kde navštívil päť klikových fariem. Tieto farmy sa často nachádzali v obytných budovách alebo hoteloch. Niektoré používali tradičné metódy s manuálne ovládanými telefónmi, zatiaľ čo iné využívali modernejšiu metódu nazývanú „box farming“, kde sú telefóny bez obrazoviek a batérií pripojené k počítačovému rozhraniu.
Pracovníci klikových fariem majú okolo 20 až 30 rokov. Latham ich prácu popísal ako osamelú a monotónnu, kde jediný človek dokáže ovládať až 10 000 telefónov. Pracovníci sú zvyčajne zodpovední za konkrétne platformy sociálnych médií, pričom TikTok je v súčasnosti najpopulárnejší.
Deceptívne praktiky
Klikové farmy sú tiež využívané na šírenie politických správ a dezinformácií počas volieb. Lathamov výskum ukazuje, že algoritmy často odporúčajú videá, ktoré sú stále extrémnejšie s každým ďalším kliknutím. Týmto spôsobom sa šíria dezinformácie, čo môže mať vážne dôsledky.
Varovanie
Latham plánuje predstaviť vlastnú verziu klikovej farmy na festivale Images Vevey vo Švajčiarsku v roku 2024. Chce upozorniť na to, že metriky na sociálnych sieťach nie sú meradlom autenticity. Keď ľudia lepšie pochopia, ako tieto mechanizmy fungujú, môžu robiť informovanejšie rozhodnutia.
