Každý človek sa snaží šťastný, no nie každému je to tak úplne súdené. Niektorí ľudia sa snažia zahnať svoje nešťastie jedlom, iní športujú alebo trávia čas s blízkymi. Niekedy však nič z toho nefunguje. Vedci z Iowa State University sa tak snažili nájsť tajomstvo šťastia a zdá sa, že sa im to podarilo.
Vedci si vybrali 3 spôsoby, ako budú zaobchádzať s inými ľuďmi, ktorých chceli urobiť šťastnými. Účastníkom výskumu bolo povedané, aby chodili okolo budovy po dobu 12 minút. Museli sa jednoducho pozrieť na ľudí, s ktorými sa stretli a povedať si sami pre seba: „Chcem, aby ste boli šťastní“ alebo „chápem vaše pocity“ alebo „som lepší ako vy“.
Prvá zo stratégií sa nazýva „sociálne porovnanie“. Účastníkom z tejto skupiny bolo povedané, aby premýšľali o tom, ako môžu byť lepší v porovnaní s tým, koho počas prechádzky videli. Táto stratégia sa však ukázala ako najmenej účinná. Skupina účastníkov mala najhoršie výsledky a ich nálada sa len sotva zmenila. Predpokladalo sa, že sociálne porovnanie môže byť dobrou stratégiou a dokáže podporiť túžbu zlepšovať sa. No aj samotní vedci pripustili, že konkurenčné myslenie môže častokrát spôsobiť úzkosť, stres a dokonca aj depresiu.
Druhá stratégia sa týkala vzájomného prepojenia. Cieľom bolo sústrediť sa na iných ľudí a premýšľa o tom, ako sme navzájom prepojení. Účastníci mali za úlohu myslieť na pocity, ktoré by mohli zdieľať spolu s inými, čiže byť empatický. Výsledky ukázali, že vzájomná prepojenosť bola síce úspešná a nálada ľudí tejto skupiny sa zmenila, no nie tak, ako by si výskumníci predstavovali. Aj keď je pravdou, že po experimente sa účastníci cítili uvoľnenejšie a boli viac empatickí voči ostatným.
Tretia stratégia zvaná „milujúca láskavosť“ žala najväčší úspech. Účastníkom bolo povedané, aby si skutočne mysleli: „Želám si, aby táto osoba bola šťastná“. „Prechádzky a ponúkanie láskavosti ostatným ľuďom výrazne znižuje úzkosť a zvyšuje pocity šťastia i sociálneho spojenia,“ povedal Douglas Gentile, profesor psychológie. Aj preto táto jednoduchá stratégia priniesla najlepšie výsledky. Účastníci boli po experimente oveľa viac empatickí, starostliví, prepojení a menej znepokojení.
Vedci, ktorí celú túto štúdiu viedli predpokladajú, že táto úspešná stratégia sa dá ľahko začleniť aj do každodenného života, pričom ani nezaberie veľa času a dokáže priniesť želané výsledky.
