Vysoké plošiny, ktoré sa týčia na každom kontinente, vďačia za svoju existenciu pozoruhodnému fenoménu. Ide o geologický jav odohrávajúci sa hlboko pod našimi nohami. Nedávny výskum odhalil, že tieto vyvýšeniny sú výsledkom seizmickej aktivity stovky kilometrov pod zemským povrchom.
Keď sa kontinenty lámu a rozťahujú, na hraniciach týchto trhlín vznikajú kolosálne skalné steny. Toto štiepenie spôsobuje poruchy v zemskom plášti a tie následne vytvárajú vlny (ich šírenie smerom dovnútra môže trvať desiatky miliónov rokov). Podľa najnovších zistení podnecujú spomínané vlny dvíhanie prírodných plošín.
Hlavný autor a geológ Thomas Gernon vysvetlil, že vedci si už dlho uvedomujú súvislosť medzi aktivitou kontinentov a vznikom mohutných útesov, ako sú útesy pozdĺž Východoafrickej zlomovej doliny a Etiópskej náhornej plošiny. Mnohí sa však domnievali, že tieto geologické útvary vznikli prostredníctvom rôznych procesov, pretože sa objavujú s odstupom miliónov rokov.
Gernon a jeho tím skúmali tri významné útesy, ktoré vznikli počas rozpadu superkontinentu Gondwana (ktorý vznikol približne pred 530 miliónmi rokov a tvorilo ho približne 64% dnešnej zemskej plochy). Skúmali prvky pozdĺž indického Západného Ghátu, brazílskej náhornej plošiny a juhoafrického Veľkého útesu.
Pomocou topografických máp a počítačových simulácií výskumníci dokázali, že k dvíhaniu a erózii na vnútrozemských plošinách dochádzalo zároveň s plášťovými vlnami. Tieto pomalé, ale silné vlny vyvolali v krajine významné zmeny. Aké? Odlúpli silné korene, ktoré držali kontinenty, a umožnili kráterom vznášať sa.
V priebehu tisícročí erózia spôsobená vetrom a dažďom tieto plošiny ďalej tvarovala, čo viedlo k vzniku stabilných pohorí, ktoré obdivujeme dnes.
Výskum naznačuje, že podobné procesy mohli formovať aj iné regióny s náhornými plošinami, napríklad v niektorých častiach Kamerunu. V dôsledku erózie v priebehu času však tieto oblasti vykazujú menej dramatické črty.
Gernon naznačuje, že tá istá geologická dynamika, ktorá spôsobila vznik týchto obdivuhodných krajinných štruktúr, by mohla byť zodpovedná aj za vznik diamantov. Zdá sa, že medzi pokladmi Zeme a jej neustále sa vyvíjajúcim povrchom existuje silné spojenie.
