Počuli ste už o prípadoch, kedy bol obvinený a odsúdený nevinný človek? Ako sa na to prišlo? Nie zriedka sa stalo, že bol nakoniec po mnohých rokoch zbavený viny a prepustený. Neveríte? Prinášame vám o tom dôkaz. Zdá sa byť neuveriteľné, že by sa niekto priznal k niečomu, čo nespáchal, avšak aké je zákulisie toho celého? Prečítajte si zopár príbehov a všetko vám bude jasnejšie.
Mučenie
Áno, mučenie je absolútne neľudský spôsob, ktorý by sa nemal v žiadnom prípade použiť, avšak realita sa pohybuje niekde úplne inde. Príkladom je Mohamed Ramadan, policajt pracujúci na medzinárodnom letisku v Bahrajne. V roku 2014 ho zatkli pre podozrenie z útoku na iných dôstojníkov. Bol nevinný, ale mučili ho dovtedy, kým sa falošne nepriznal. Aj tí, ktorí ho mučili vedeli o jeho nevine, no išlo o pomstu voči nemu nakoľko sa o ňom vedelo, že sa zúčastňuje na zhromaždeniach za demokraciu. Krivo ho odsúdili a popravili.
Manipulácia
Niekedy môže byť nevinný človek natoľko presviedčaný o svojej vine, že skutočne uverí, že zločin spáchal. V roku 1973 našiel Peter Reilly v dome svoju mŕtvu matku. Polícia ho predviedla a musel absolvovať detektor lži, o ktorom mu polícia povedala, že neuspel. Nasledovali hodiny vypočúvania, počas ktorých podľahol tlaku polícii a priznal sa k vražde matky, ktorú nespáchal. Nakoniec ho na základe dôkazov zbavili viny, no až po tom, čo si nejaký čas posedel vo väzení.
Nesprávne chápu dôsledky
Niekedy je priznanie prezentované úradmi ako jednoduchá cesta ako sa zbaviť všetkých nežiadúcich komplikácií. Stefan Kiszko bol obvinený z brutálnej vraždy mladého dievčaťa Lesley Molseedovej. Povedali mu, že existujú dve možnosti – ak sa prizná, bude mať nárok na podmienečné prepustenie, ak to neurobí, zvyšok života strávi za mrežami. Priznal sa, pretože vedel, že jeho priznanie je falošné. Kiszko predpokladal, že to polícia odhalí a určite ho prepustí. Ale nestalo sa tak. Napriek tomu, že sa odvolal, dostal 16 rokov vo väzení za zločin, ktorý nespáchal.
Výhodná ponuka
V roku 1990 bol Michael Phillips nesprávne identifikovaný v rade fotografií za znásilnenie 16-ročného dievčaťa. Ale pretože bol čierny a obeť bola biela, obával sa, že porota neuverí jeho nevine. Nechcel riskovať dlhší trest, a tak sa radšej priznal. Skončil vo väzení, odkiaľ ho v roku 2014 prepustili, keďže na základe dôkazov našli skutočného páchateľa.
Chcú byť slávni
Nájdu sa prípady, ktoré sa dostanú do povedomia verejnosti, rovnako ako vrahovia. Svojim spôsobom sa stanú slávni. Je to zvláštne a možno aj choré, no nájdu sa ľudia, ktorí túžia aj po tomto type slávy. Niečo podobné sa udialo v prípade vraždy Black Dalia v roku 1947, jeden muž sa priznal a užíval si pozornosť, až kým sa neukázalo, že ani len nevie ako obeť vyzerala.
