Klíma na našej planéte by sa mohla do roku 2050 extrémne a nenávratne zmeniť. A veľmi ľahko by to mohlo znamenať aj koniec civilizácie v prípade, že emisie skleníkových plynov budú aj naďalej takéto obrovské.
Austrálski odborníci vo svojej správe udávajú vážne varovania. Ak chceme odvrátiť katastrofické dôsledky klimatických zmien, tak okamžite musí dôjsť k drastickému posunu, a to k priemyslu s nulovými emisiami. Inak budú mať ekologické katastrofy za následok rozsiahle pandémie, nútenú migráciu a možno aj jadrovú vojnu. Politický dokument je produktom Národného centra pre obnovu klímy v Austrálii v Melbourne. Jeho autormi sú výskumný riaditeľa David Spratt a bývalý predseda austrálskej asociácie uhlia – Ian Dunlop.
Správa varuje, že aj keď krajiny dodržiavajú záväzky stanovené v Parížskej dohode z roku 2015, aj napriek tomu nepovažujú dlhodobé spätné väzby uhlíkového cyklu za dôležité. Vzhľadom na všetky skutočnosti sa predpokladá, že do konca storočia sa globálne teploty zvýšia až o 5°C. „Klimatické zmeny predstavujú v súčasnosti hrozbu pre ľudskú civilizáciu, ktorá je takmer v polovici obdobia,“ napísali David a Ian. Pričom sa predpokladá, že do roku 2050 stúpnu teploty o 3°C, čo je taktiež hrozivé.
A čo to znamená?
Koniec mnohým ekosystémom, a to vrátane tých z amazonského dažďového pralesa, radikálnej zmene Arktídy aj koralových útesov, zatiaľ čo chudobnejšie krajiny a regióny budú extrémne ohrozené vysokými teplotami, ktoré nedokážu zvládať. V trópoch by panovali smrteľné horúčavy minimálne 100 dní do roka. Viedlo by to k migrácii viac ako miliardy ľudí z krajín ako je západná Afrika, Južná Amerika, juhovýchodná Ázia či Blízky východ.
Vzrastie frekvencia povodní a búrok. Vodné zdroje sa v tropických a subtropických zónach stanú čoraz vzácnejšie, čo bude mať vplyv na približne 2 miliardy ľudí na celom svete. V ohrození by bolo tiež poľnohospodárstvo v takýchto suchých oblastiach. Tieto faktory budú zároveň viesť k pätinovému poklesu výnosov plodín a celosvetovému zníženiu výroby potravín, čo spôsobí prudký nárast cien potravín.
Riziká sú častokrát pochopené zle
Klimatickí vedci častokrát robia dôsledne predpovede, no väčšina z nich je nakoniec menej závažná, ako ukázala realita. Okrem toho sa mnohé štúdie spoliehajú na všeobecné klimatické modely, ktoré prehliadajú určité klimatické spätné väzby. „Preto je potrebný nový prístup k riadeniu bezpečnostných rizík súvisiacich s klimatickými zmenami,“ zdôraznili autori.
V správe sa odporúča zamerať sa najmä na to, ako dokážu krátkodobé opatrenia zabrániť tomu, aby planéta už v polovici storočia dosiahla „bod zvratu“, pričom v tomto bode vyhliadka prevažne neobývateľnej Zeme vedie k totálnemu rozpadu národov. Podľa odborníkov sú vyhliadky bez okamžitých drastických krokov veľmi biedne. Obaja autori dokumentu sú presvedčení, že je absolútne nevyhnutné vybudovať priemyselný systém s nulovými emisiami. A to skutočne veľmi rýchlo.
„Musíme konať kolektívne. Potrebujeme silné, rozhodné vedenie vo vláde, v podnikaní a v našich komunitách, aby sme zabezpečili trvalo udržateľnú budúcnosť ľudstva,“ dodal David.
vyhubime sa navzajom ako dobre ze to Boh nedovoli a zasiahne skor