Abraham Lincoln – muž, ktorého humánne myslenie si zasluhuje obdiv aj po sto päťdesiatich rokoch

2423

Pripravili sme si pre Vás článok o jednom z najvýznamnejších (možno aj najvýznamnejšom) prezidentov Spojených štátov. Muž, ktorý sa narodil na farme a v chudobe, vďaka svojej bystrosti a vytrvalej neoblomnosti dokázal veci, ktoré si ľudia pripomínajú ešte aj dnes, a to stopäťdesiatdva rokov po jeho smrti. Vy máte teraz príležitosť dozvedieť sa prečo. Prajeme Vám poučné a hlavne príjemné čítanie…

 

Detstvo a mladosť

Narodil sa 12. februára 1809, na farme v Hodgenville v štáte Kentucky. Jeho nepríliš majetná rodina sa v priebehu prvých rokov jeho života často sťahovala, až sa usadila pri lese v okrese Macon v Illinois. Spočiatku Abraham otcovi pomáhal s chodom farmy, no ako štrnásťročný sa rozhodol osamostatniť. Odišiel preto z domu a začal si na živobytie zarábať sám (hrával poker, plavil sa na lodi, lovil ba dokonca vstúpil do armády). Jeho školou bola „škola života“.

Ctižiadostivému Abrahamovi to však nestačilo, chcel viac, a tak sa rozhodol vzdelávať. Otvoril si obchod v New Saleme, kam za ním, kvôli nadobudnutej povesti vzdelanca, začalo chodiť čoraz viac ľudí, žiadajúcich rady. Jeho múdre rozhodovania ho doviedli k tomu, aby sa vzdal svojho obchodu a začal sa uchádzať o kreslo v illinoiskej snemovni.

Foto: Wikimedia

Politická kariéra

Vo svojej volebnej kampani vyzdvihol zriadenie centrálnej banky, zavedenie cla, ale aj zlepšenie verejných inštitúcií. Uspel až na druhý pokus a svoje miesto si udržal až do roku 1840. Popri tom, ako študoval práva, pracoval ako pomocník v obchode, poštový úradník a zememerač.

Pozorne sledoval politické dianie v zemi a v rámci strany whigov sa prejavoval ako šikovný politik, preto nebolo prekvapením, že sa stal vodcom strany v Illinois. V tom čase sa aj oženil, s istou Mary Toddovou, ktorá starostlivo dbala o manželov výzor, pretože ten bol (aj je) pre politika veľmi dôležitý. Mali spolu štyroch synov, hoci iba jeden sa dožil dospelosti.

Foto: Wikimedia

V roku 1846 sa Lincoln rozhodol kandidovať vo voľbách do Kongresu USA. Počas pôsobenia v Snemovni reprezentantov vzbudil pozornosť najmä svojím prejavom proti vojne s Mexikom, ktorú v tom čase USA už prakticky vyhralo.

Bolo to výrazom jeho odmietania všetkého, čo sa mu zdalo nespravodlivé, ako aj jeho nesúhlas s nadmernou koncentráciou moci v rukách prezidenta, ku ktorej počas tejto vojny došlo. V ďalších prezidentských voľbách (1848) podporoval kandidáta whigov – Zacharyho Taylora.

Foto: Wikimedia

Po týchto voľbách sa opäť začala zvažovať otázka otroctva. Malo byť povolené alebo naopak, navždy zakázane? Abraham Lincoln hlasoval za druhú možnosť, navyše vzniesol aj požiadavku, aby bolo zrušené v hlavnom meste. Tento návrh majiteľov otrokov, pochopiteľne, znepokojil. Po opätovnom zlyhaní vo voľbách do Kongresu považoval svoju politickú kariéru za skončenú, a tak sa v nasledujúcich rokoch sústredil na svoju advokátsku prax. Postoje medzi Severom a Juhom sa vyostrovali a napätie narastalo.

Keď sa mierové urovnanie zdalo takmer nemožné, navyše neustály problém otrokárstva rozdeľoval aj členov whigovskej strany, ktorá sa neskôr rozpadla, Lincoln sa odhodlal k návratu na politickú scénu, hoci jeho pokus o získanie senátorského kresla v roku 1855 sa nepodaril. Odmietavý postoj k otroctvu mu však vyniesol pozornosť.

Foto: Wikimedia

Prezident Lincoln

V roku 1860 zvíťazil v prezidentských voľbách, čo južné štáty znepokojilo. Nepokoje viedli až k vystúpeniu Južnej Karolíny z Únie. V nasledujúcich týždňoch ju napodobnili štáty: Florida, Alabama, Georgia, Texas, Mississippi a Louisiana a založili Konfederáciu amerických štátov s vlastnou ústavou a prezidentom, čo viedlo k občianskej vojne známej aj ako sever proti juhu.

Foto: Wikimedia

4. marca 1865, keď bol Lincoln po druhý raz uvedený do prezidentského úradu, sa inaugurácie po prvý raz v histórii zúčastnila aj časť černošského obyvateľstva. Súčasťou sprievodu bol dokonca aj prápor černošských vojakov. Lincoln už koncom roku 1863 predložil svoj prvý návrh rekonštrukcie USA. 11. apríla 1865 v prejave pri príležitosti južanskej kapitulácie vytýčil základné línie budúcej politiky: ohľaduplnosť voči Juhu, vytvorenie vlastných vlád, od ktorých však očakával jednoznačné prehlásenie vernosti a čo možno najrýchlejšie začlenenie povstalcov do civilného života, spojené s navrátením všetkých občianskych práv.

Foto: Wikimedia

Atentát

Dňa 14. apríla 1865 navštívili manželia Lincolnovi slávnosté predstavenie v divadle vo Washingtone. O 22. hodine a 15. minúte k nim do lóže vtrhol John Wilkes Booth, herec a fanatický prívrženec Juhu, a strelil prezidenta dvakrát zozadu do hlavy. V následnom zmätku sa mu podarilo utiecť, avšak o niekoľko dní ho chytili vojenské jednotky a na mieste popravili. Neskôr vyšlo najavo, že atnetát bol sprisahaním, na ktorom sa okrem Bootha podieľalo ešte ďalších deväť ľudí – šesť z nich bolo odsúdených na smrť a jeden zomrel vo väzení.

Foto: Wikimedia

Lincolnovo posolstvo

V súčastnosi sa Lincolnove narodeniny (12.2.) v Spojených štátoch amerických slávia ako národný sviatok. Tento deň má občanom pripomínať činy 16. prezidenta ich krajiny, významného muža, ktorý bojoval za jednotu a blaho svojho národa.

Foto: Flickr

 

Zdroje: wikipedia

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre