30. apríla 1945 sa nemecký nacistický diktátor ukrýval pod svojím sídlom v centre Berlína, podzemnom kryte. V týchto miestach nakoniec v rovnaký deň spáchal samovraždu prehltnutím kapsule s kyanidom a streľbou do hlavy. O Hitlerovej smrti ešte do nedávna kolovali po svete konšpiračné teórie, no jedna vec je istá. Krátko po jeho smrti sa Nemecko bezpodmienečne vzdalo a Hitlerov sen o „1000-ročnej“ ríši sa nadobro rozplynul.
Minimálne od roku 1943 bolo všetkým čoraz jasnejšie, že Nemecko pod nátlakom spojeneckých síl padne. Vo februári toho roku bola nemecká 6. armáda nalákaná hlboko do Sovietskeho zväzu, kde bola zničená v bitke pri Stalingrade. Nemecké nádeje na nepretržitú ofenzívu na oboch frontoch skončili. Neskôr sa v júny 1944 vylodili západné spojenecké sily vo francúzskej Normandii a začali systematicky tlačiť Nemcov späť do Berlína.
Do júla 1944 niekoľko nemeckých vojenských veliteľov uznalo svoju bezprostrednú porážku a plánovalo odstaviť Hitlera od moci s cieľom vyjednať čo najpriaznivejšie podmienky pre mier. Ich pokusy o atentát však zlyhali a Hitler vo svojich represáliách popravil viac ako 4000 krajanov.
V januári 1945, keď Hitler čelil obliehaniu Berlína Sovietmi, sa stiahol do svojho bunkra, aby prežil svoje posledné dni. Prístrešok, ktorý sa nachádzal 55 stôp pod kanceláriou, obsahoval 18 izieb a bol úplne sebestačný s vlastnou dodávkou vody a elektrickej energie. Aj keď bol Hitler čoraz viac šialený, pokračoval v rozkazoch a stretával sa s takými blízkymi podriadenými ako Hermann Goering, Heinrich Himmler a Josef Goebbels. Len jeden deň pred jeho samovraždou sa oženil so svojou dlhoročnou milenkou Evou Braunovou.
Hitlerovo sídlo:
Plán podzemného bunkra:
V januári 1945 čelil Hitler obliehaniu Berlína Sovietmi. V tom čase sa stiahol do svojho bunkra, aby v ňom mohol prežiť svoje posledné dni. Úkryt sa nachádzal 16 metrov pod jeho sídlom, bolo v ňom 18 izieb a bol úplne sebestačný – mal vlastnú dodávku vody a elektrickej energie. Aj keď Hitler čoraz viac prichádzal o rozum, naďalej rozdával rozkazy a stretával sa s blízkymi podriadenými ako Hermann Goering, Heinrich Himmler, či Josef Goebbels. Len deň pred svojou samovraždou sa v bunkri oženil so svojou dlhoročnou milenkou Evou Braunovou.
Vo svojej poslednej vôli vymenoval Hitler za hlavu štátu admirála Karla Donitza a Goebbelsa menoval za Říšskeho kancelára. Potom odišiel do svojej izby, kde spolu s Evou Braunovou otrávili seba a svojich psov. Chvíľu na to sa strelil do hlavy.
Podľa jeho pokynov ho spolu s manželkou Evou Braunovou vyniesli pred bunker, poliali benzínom, zapálili a pozostatky zakopali. Sovietski vojaci ich o pár dní síce našli, no poľný lekár, ktorý zuhoľnatené telá prezeral, pitvu zbabral. V ústach mŕtvoly našiel drobné sklené črepiny od ampulky s kyanidom, no lebečné kosti ani orgány v mŕtvom tele poriadne nepreskúmal.
Laboratórne testy pritom už v máji 1945 potvrdili, že v orgánoch niet ani stopy po kyanide. Preto sa vtedy predpokladalo, že ak aj Hitler rozhrýzol ampulku, jed neúčinkoval a pravou príčinou smrti bolo zastrelenie. To, že ide o nacistického vodcu, potvrdil nemecký zubný technik, ktorý spoznal jeho čeľusť.
