Vraví sa, že najhorší nepriateľ je ten, kto nemá čo stratiť. Zistili to aj nemeckí vojaci, ktorí 19. apríla 1943 skoro ráno vošli do varšavského geta, aby sa postarali o odsun posledných Židov, čo tam žili. Obišli však naprázdno, obrancovia geta boli pripravení.
Na hlavy Nemcov začali dopadať zápalné fľaše a chabo ozbrojení židovskí odbojári na nich zaútočili pištoľami, puškami, granátmi či obyčajnými nožmi. Ich odhodlanie bolo také veľké, že nemecké oddiely zaskočili. Už po pol hodine sa museli stiahnuť.
O piatej ráno vošli do geta nemeckí vojaci, no ostali zaskočení útokom, či skôr obranou Židov ozbrojených pištoľami, granátmi a zápalnými fľašami. Keďže povstalci navzájom prepojili väčšinu domov, mohli sa rýchlo presúvať čím marili svoju lokalizáciu. Na poludnie prevzal nemecké velenie SS-Gruppenführer Jürgen Stroop. Ani zmena velenia však postup do mesta nezrýchlila a do večera sa pred útokmi rozhodli z geta stiahnuť, asi 40 z nich dovtedy v boji padlo.
Postupne sa však Nemcom darilo silný odpor povstalcov likvidovať s použitím plameňometov a Luftwaffe (vojenské letectvo), ktorá zničila domy v oblasti, kam sa nemeckým pozemným jednotkám nepodarilo dostať. V dôsledku nedostatku munície boli Židia nútení zmeniť taktiku boja, pôvodne na Nemcov útočili z budov, no neskôr sa stiahli do podzemných priestorov a uskutočňovali len cielené útoky.
Na konci apríla bola väčšina bunkrov a skrýš odhalená, väčšina domov vypálená alebo zrovnaná so zemou. Mnoho židovských bojovníkov bolo otrávených plynom, ktorý do bunkrov vháňali nacisti, alebo spáchalo samovraždu.
Informácie o skutočných stratách sa však líšia. Predpokladá sa, že priamo počas povstania zahynulo v gete približne 12-tisíc Židov a 36-tisíc Nemci zajali. Tých mali potom deportovať do koncentračných táborov, no podľa iných zdrojov ich tam poslali len 7 000. Ostatných údajne zastrelili.
Varšavské geto
Poľská metropola Varšava bola okupovaná Nemcami od septembra 1939. Na základe naradenia Ludwiga Fischera, gubernátora varšavského obvodu, vytvorili 2. októbra 1940 v meste Varšavské geto. Varšavskí Židia sa mali presťahovať do geta do 16. novembra toho roku a Poliaci, ktorí tam bývali, sa museli vysťahovať do konca októbra 1940.
Postupne v gete zhromaždili okolo 440.000 ľudí. Od zvyšku sveta ich oddelili trojmetrovým múrom, ktorý bol zakončený ostnatým drôtom. Jeho prekročenie sa trestalo smrťou.
Život v gete bol každodenným bojom o prežitie. Židia nemali prístup do obchodov a boli odkázaní na nemecké zásobovanie. To sa obmedzovalo na nutné minimum – dostali len toľko, aby vládali pracovať v továrňach, ktoré si tam Nemci zriadili. Tí, ktorí nepracovali, hladovali. Keď zomreli, nenašiel sa nikto, kto by ich pochoval, a mŕtvoly sa pomaly rozkladali na uliciach.
