Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle zrušiť otroctvo, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii, 12. apríla 1861, sa začali najkrvavejšie 4 roky v americkej histórii, keď delá lodí Konfederácie začali páliť na Fort Sumter v Charlestonskom zálive v Južnej Kalifornii, ktorý mala pod kontrolou Únia.
Sever proti juhu
Hlavnou príčinou občianskej vojny bol dlhodobo odlišný priebeh vývoja severnej a južnej časti. Na juhu si bohatí plantážnici uvedomili, že len veľmi ťažko zoženú dostatok bielych ľudí, ktorí by boli ochotní pracovať v miestnom horúcom podnebí. Indiáni sa ukázali byť málo odolní, a tak sa možnosť využiť černochov, zvyknutých na teplé podnebie, zdala byť tá najlepšia.
V 19. storočí si už nikto z juhu nedokázal predstaviť život bez otrokov. Ich najväčšími vlastníkmi boli práve plantážnici, ktorí pestovali prevažne bavlnu. Americká bavlna bola najkvalitnejšia a vďaka otrokárskemu systému aj najlacnejšia na trhu. V roku 1860 boli v USA až 4 milióny otrokov. Podľa sčítania ľudu z roku 1860 bolo v Spojených štátoch celkom 393 975 majiteľov otrokov, pričom na juhu vlastnilo otrokov 33% všetkých rodín.
Na severe USA sa rozvíjal priemysel a rozdielny pohľad na otrokárstvo bol najvýraznejšou črtou odlišujúcou Úniu od Konfederácie. V roku 1850 činila priemyselná produkcia juhu 168 miliónov dolárov, zatiaľčo na severe to bolo 845 miliónov. Tesne pred začiatkom vojny bol pomer ozbrojených síl jednoznačný. Sever mal prevahu 2:1 a vo výrobe zbraní to bolo 30:1. Juh spoliehal na to, že sa do konfliktu zapojí aj Veľká Británia s Francúzskom, pre ktorých bol sever USA nebezpečným hospodárskym konkurentom.
Ďalšie rozpory vznikli kvôli clám uvalených na britov. Juh chcel clá čo najmenšie, naproti tomu priemyselníci, obchodníci a bankári zo severu usilovali o pevnú menu a colnú ochranu.
Občianska vojna bola vedľa Indiánskych vojen proti domorodým kmeňom tým najkrvavejším konfliktom na území Severnej Ameriky. Odhaduje sa, že vo vojne zahynulo asi 10% všetkých mužov zo severu vo veku 20-45 rokov a okolo 30% bielych mužov z juhu vo veku 18-40 rokov. Aj keď boli po skončení vojny otroci podľa zákona slobodní, neznamenalo to, že sa z nich stali aj právoplatní občania.
