4. apríla v roku 1968 sa udiala vražda jedného z najvýznamnejších vizionárskych lídrov afroamerického hnutia za občianske práva a nositeľa Nobelovej ceny za mier z roku 1964.
Dr. Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante v štáte Georgia. Svoju popularitu získal najmä po zviditeľnení incidentu – „Montgomery Bus Boycott“. Afroameričanka Rosa Parksová odmietla uvoľniť svoje miesto v autobuse pre belocha a tým nedodržala vtedy platný mestský predpis. Bol to práve King, ktorý stál na čele protestov proti diskriminačnému zaobchádzaniu s Afroameričanmi. Po tejto udalosti sa Kingovo meno stalo synonymom afroamerického hnutia za občianske práva.
Od polovice 80. rokov bol King ústrednou postavou černošského hnutia za občiansku a rasovú rovnoprávnosť. Jeho cesta mierových protestov a právneho nátlaku sa nakoniec ukázala účinnejšia, než bola snaha niektorých jeho generačných kolegov vynútiť si rovnoprávnosť silou.
V auguste 1963 priviedol do Washingtonu viac než milión ľudí a predniesol prejav „I Have a Dream“ (Mám sen.) Sen o dobe, kedy viac nebude v Amerike záležať na farbe pokožky.
O rok neskôr bol pri tom, keď prezident Lyndon Johnson v Bielom dome podpísal Zákon o občianskych právach (Civil Rights Act), ktorý ukončil segregáciu v americkej spoločnosti. O rok na to pribudol Zákon o hlasovacom práve (Voting Rights Act), ktoré v Amerike uzákonil všeobecné hlasovacie právo (sto rokov po Občianskej vojne, ktorá zrušila otroctvo).
Atentát sa stal 4. apríla tesne po 18. hodine, kedy bol King smrteľne zasiahnutý strelou z pušky behom svojho pobytu v moteli Lorraine, zatiaľ čo stál na balkóne pri svojej izbe.
Svojim zranenia, aj najpriek rýchlej zdravotnej pomoci a priamej masáži srdca, podľahol v nemocnici St. Joseph’s Hospital. Páchateľom bol biely rasista a trestanec na úteku James Earl Ray, ktorého zadržali dva mesiace po atentáte na londýnskom letisku Heathrow. Pokúšal sa uniknúť do niektorej z afrických krajín na falošný kanadský pas vystavený na menu Ramon George Sneyd. Bol odvedený do Spojených štátov a obvinený z vraždy. Na radu svojho právneho zástupcu sa k činu priznal, aby sa znížilo riziko, že bude odsúdený k trestu smrti. Konečným rozsudkom bolo odňatie slobody na 99 rokov.
Motel Lorraine bol neskôr prebudovaný na Národné múzeum občianskych slobôd.
