Keď sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia prvý krát vyskytla možnosť letieť do vesmíru, ani jedna zo svetových mocností neodolala. Sovietsky zväz aj USA počas prvých rokov dobývania vesmíru vysielali obrovské množstvo sond. Do kozmu každé dva roky štartovali nové a nové aparatúry, ktoré však len málokedy dosiahli cieľ.
Bezpilotná americká vesmírna sonda Mariner 10, ktorú vypustila NASA v novembri 1973, sa stala prvou kozmickou loďou, ktorá obletela planétu Merkúr a zaslala detailné snímky vesmírneho telesa, ktoré je zvyčajne zakryté kvôli svojej blízkosti k Slnku.
Mariner 10
Mariner 10 bola prvá sonda, pri ktorej bol použitý gravitačný manéver využívajúci Venušu na zakrivenie letovej dráhy a dosiahnutie jej perihélia na úroveň obežnej dráhy Merkúra. Manéver inšpirovaný astrodynamickými výpočtami talianskeho vedca Giuseppa Colomba naviedol sondu na obežnú dráhu, ktorá ho opakovane priviedla naspäť k Merkúru. Sonda využívala slnečný radiačný tlak pôsobiaci na jej solárne panely a na vysoko-ziskovú anténu. V histórii sa tak prvýkrát využilo aktívne ovládanie slnečného tlaku.
História programu Mariner
Z desiatich vypustených sond dosiahlo cieľ osem z nich, pričom nám poskytli cenné fotografie a množstvo užitočných informácií. Na tieto skúsenosti neskôr nadviazali ďalšie sondy ako Viking alebo Voyager.
| Sonda | Štart | Cieľ | Detaily |
|---|---|---|---|
| Mariner 1 | 22. júl 1962 | Venuša | zničená krátko po štarte |
| Mariner 2 | 27. august 1962 | Venuša | prvý prelet okolo cudzej planéty |
| Mariner 3 | 5. listopadu 1964 | Mars | neúspech |
| Mariner 4 | 28. november 1964 | Mars | prvá sonda pri Marse (22 fotografií) |
| Mariner 5 | 14. jún 1967 | Venuša | meranie a prelet okolo Venuše |
| Mariner 6 | 24. február 1969 | Mars | prelet okolo Marsu |
| Mariner 7 | 27. marec 1969 | Mars | prelet okolo Marsu |
| Mariner 8 | 9. máj 1971 | Mars | neúspešný štart |
| Mariner 9 | 30. máj1971 | Mars | prvý satelit cudzej planéty |
| Mariner 10 | 3. november 1973 | Merkur, Venuša | fotografie oboch planét |
Zdroj: NASA.gov
Celkové náklady na program Mariner sa odhadujú približne na 554 miliónov dolárov. V cene je však zarátaný aj nemalý technický pokrok k dosiahnutiu ambicióznych cieľov a vznik stoviek nových pracovných miest vo vesmírnej agentúre NASA.
Pred posledným preletom sondy číslo 10 okolo Merkuru zostávalo v nádržiach stroja už len minimum paliva. Letová kontrola presto čiastočne využila aj tlak častíc slnečného vetru pôsobiaceho na solárne panely. Automat sa tak vo veľkom historickom predstihu, pred oficiálnymi projektami, stal prvou „slnečnou plachetnicou“.
