V nemeckom Ulmu sa 14. marca 1879 narodil slávny vedec, ktorý sa v neskoršom veku zaoberal teoretickou fyzikou. Prišiel s revolučnými teóriami, ktoré boli postupne potvrdené. Dokonca aj jedna, o ktorej sám následne pochyboval a označil ju za omyl. Pred pár rokmi sa však ukázalo, že aj tá bola pravdivá. Viete o kom je reč? Hovoríme tu o géniovi, Albertovi Einsteinovi.
Jeho otec Hermann Einstein bol obchodník, inžinier a neskorší spolumajiteľ mníchovského elektrotechnického podniku Elektrotechnische Fabrik J. Einstein & Cie. Práve on ho priviedol ku kariére vedca, aj keď pomerne zaujímavým spôsobom. Ako päťročnému mu ukázal kompas. Už vtedy si Albert Einstein uvedomil, že niečo v „prázdnom“ priestore musí pôsobiť na strelku. Túto skúsenosť neskôr opísal ako jednu z najdôležitejších vo svojom živote.
Einstein navštevoval Federálnu polytechnickú akadémiu vo švajčiarskom Zürichu. To, že prepadal v matematike, nie je pravda. V škole si viedol veľmi dobre. Táto fáma vznikla na chybe biografov, ktorí si zamenili známkovací systém v Nemecku a vo Švajčiarsku. V Nemecku je totiž najlepšia známka 1, vo Švajčiarsku je to 6.
V roku 1905 získlad titul Ph.D. Bol to rok, ktorý sa označoval za „zázračný rok“. V špičkovom nemeckom časopise Annalen der Physik publikoval vtedy štyri teoretické práce, ktoré mali zásadný vplyv na vývoj modernej fyziky:
- O vzniku a šírení svetla z heuristického hľadiska
- O povahe pohybu častíc v tekutine z hľadiska molekulárno-kinetickej teórie tepla
- K elektrodynamike pohybujúcich sa telies
- Je hmotnosť telesa závislá na ich energii?
Prvé dve publikácie priniesli nespochybniteľné dôkazy o existencii atómov, o ktorých v tom čase ešte stále vedci diskutovali. Tretia práca pojednávala o čase, priestore, pohybe, hmotnosti a energii telesa – nazval to špeciálnou teóriou relativity. Štvrtý článok sa zaoberal jedným z nečakaných dôsledkov špeciálnej teórie relativity. Práve v nej vyjadril slávnu rovnicu E = mc2 :každá zmena energie telesa sa prejaví zmenou jeho hmotnosti.
Rovnica pre vzťah hmotnosti a energií si našla o niekoľko desiatok rokov svoje potvrdenie pri výbuchu atómových púm nad japonskými mestami Hirošima a Nagasaki. Jej pozitívnym prínosom bol vznik a celosvetový rozvoj jadrovej energetiky.
