13. marca 1781 sa vďaka britskému astronómovi nemeckého pôvodu, Frederickovi Williamovi Herschlovi, rozrástla Slnečná sústava o ďalšiu planétu. Dnes už vieme, že je v Slnečnej sústave osem planét. Ak nepočítame Zem, päť z nich poznali ľudia už odpradávna. Patria totiž medzi najnápadnejšie objekty na oblohe , ktoré je možné vidieť voľným okom. Kvôli tomu ich mohli dávni učenci vyhodnotiť ako planéty.
Omnoho horšie to bolo s Herschlovým objavom, ktorý môžeme vidieť len za priaznivých podmienok a aj to len veľmi obtiažne. V tej dobe ho pomenoval Georgium Sidius, teda Hviezda kráľa Juraja, na počesť kráľa Juraja III. Dnes túto planétu všetci poznáme pod názvom Urán.
Chybné hypotézy
Urán bol zaradený do slávneho katalógu hviezd už v druhom storočí pred Kristom, kedy ho tam pridal antický astronóm Hipparchos. Aj po vynáleze ďalekohľadu bol však Urán naďalej považovaný za hviezdu. K podobným záverom, že je Urán hviezdou, došiel aj anglický astronóm John Flamsteed, ktorý ho zaradil do súhvezdia Býka a pomenoval ho 34Tauri. Následne to boli nemec Tobias Mayer, či jeho francúzsky kolega Pierre Lemonnier.
Konečnú zmenu priniesla až noc 13. marca 1781, kedy si Frederick Herschel vyniesol na svoju záhradu vlastnoručne zostrojený ďalekohľad. Chcel ním hľadať dvojhviezdy, ale medzi súhvezdím Býka a Blížencov narazil na teleso, ktoré na základe ďalších pozorovaní určil najprv ako kométu, pretože menilo polohu voči hviezdam. Vyslovil však aj hypotézu, že by sa mohlo jednať o planétu. Svoj objav teda predal kráľovskej vedeckej spoločnosti, ktorá o tomto objave informovala vo svojom časopise.
Herschlovi kolegovia začali teda nové teleso podrobne skúmať. Fínsko-švédsky astronóm Anders Johan Lexell ako prvý vypočítal obežnú dráhu Uránu okolo Slnka a zistil, že je skoro kruhová. K rovnakému záveru došli aj mnohí ďalší. Konštatovania nakoniec uzavrel nemecký astronóm Johan Elert Bode, ktorý tiež uznal, že ide o planétu pôsobivo doplnil Keplerovu „harmóniu oblohy“.
