V poslednej dobe dochádza k pomerne veľkému boju proti geneticky modifikovaným potravinám. A zatiaľ čo proces genetickej modifikácie určitých potravín je pomerne nový, ľudia sa s genetikou pohrávali celé storočia. Rozdiel je v tom, že to robili prostriedkami, ktoré si vyžadovali oveľa viac času a trpezlivosti. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, každý sa snažil pestovať väčší, lepší a výživnejší zdroj potravy, a tak nám selektívne šľachtenie umožňuje vychutnať si tie isté plody ako spred niekoľkých rokov, aj keď s iným výzorom.
Pozrite si niektoré druhy ovocia a zeleniny spred mnohých rokov v porovnaní s ich moderným ekvivalentom.
Melóny kedysi
Maľba Giovanniho Stanchiho zo 17. storočia zobrazuje melóny v úplne inej podobe, ako ich poznáme dnes.
Moderné melóny
V súčasnosti si dokážeme ľahko zaobstarať melóny, ktoré sú dokonale zrelé, jasne červené a šťavnaté. Dnes si viete kúpiť aj odrody, ktoré sú bez jediného semienka.
Banán kedysi
Predkovia dnešných banánov siahajú až do roku 10 000 – 6 500 späť. Vďaka výskumom sa ich podarilo nájsť v archeologickom nálezisku Kuk Swamp. V dôsledku selektívneho šľachtenia však prišlo v priebehu rokov k mnohým zmenám.
Moderný banán
Ovocie, ktoré teraz nazývame banánmi, má jednu z najchudobnejších histórií všetkých čias. Hromadné pestovanie banánov sa začalo až v roku 1834 v Karibiku. Začiatkom minulého storočia však masívne pestované banány zasiahla kríza, infekcia plesňami, ktorá začala ničiť celé plantáže. Vtedy vedci vyvinuli banán, ktorý bol schopný odolať plesňovej infekcii a dnes ho poznáme takto:
Mrkva kedysi
Rastlina, z ktorej bola odvodená moderná mrkva, mala pôvodne slonovinovú farbu. Pôvodnú mrkvu domácu domestikovali v strednej Ázii približne v roku 900. Zelenina bola vtedy fialová a žltá. Mrkva musela prejsť dlhou cestou, než sa z nej napokon stal oranžový pokrm.
Mrkva dnes
Našťastie sa poľnohospodárom podarilo domestikovať divý, rozvetvený koreň na lahodnú zeleninu, ktorá podľa dnešných svetových rekordov môže dorásť až do dĺžky 6,245 metrov.
Kukurica v dávnej dobe
Kukurica je možno najlepším príkladom toho, kde môžete zájsť rokmi selektívneho šľachtenia. Bola domestikovaná v roku 7 000 pred Kristom a chutila ako veľmi suché surové zemiaky. Kukurica bola sotva väčšia ako 19 mm a známych bolo iba 8 odrôd. Pestovala sa iba v strednej Amerike a mala veľmi tvrdé jadrá.
Moderná kukurica
To, čo jeme teraz sa javí ako úplne odlišný pokrm v porovnaní s jej predkom. Pestuje sa v 69 krajinách, rôznych farbách, je asi 1000-krát väčšia a omnoho sladšia.
Kapusta kedysi
Brassica oleracea je predkyňou zelenín, konkrétne kapusty, brokolice, karfiolu, kelu a ďalších. História domestikovanej rastliny nie je známa pred gréckymi a rímskymi obdobiami, ale vedci toho veku zanechali množstvo záznamov, aby potvrdili, že to bola v tom čase rozšírená záhradná zelenina. Ešte aj dnes si môžete všimnúť divú kapustu rastúcu v blízkosti vápencových morských útesov, pretože má vysokú toleranciu voči soli a vápnu.
Moderná kapusta
V porovnaní so svojím predkom je dnešná kapusta omnoho plnšia a poskytuje oveľa väčšie množstvo jedla z jednej rastliny.
Paradajky kedysi
Na úvod možno povedať, že paradajka nie je zelenina, ale skôr ovocie. Paradajky, ktoré poznáme dnes sa totiž drasticky líšia od tých, ktoré existovali predtým, ako ich ľudia domestikovali. Vtedajšie paradajky pripomínali skôr bobule, pretože boli oveľa menšie. Druhy divých paradajok známe ako Solanum pimpinellifolium alebo bežnejšie povedané ríbezľové paradajky stále existujú v Ekvádore a Peru a sú naturalizované aj na iných miestach po celom svete. Sú jedlé, ale nie sú určené na konzumáciu. Namiesto toho sa používajú vo vývoji hybridných druhov a na doplnenie genofondu najbežnejších druhov paradajok.
Dnešné paradajky
Paradajky, ktoré jeme dnes sú o dosť väčšie. Aj keď pravdou je, že obchody vo všeobecnosti ponúkajú rôzne druhy – od maličkých až po veľké ako päsť, existujú rôzne veľkosti a rôzne tvary.
Foto: Boredpanda
