Pred piatimi rokmi vytvoril muž menom Joachim portfólio farebných obrázkov z čias holokaustu a snažil sa osloviť rôzne organizácie, aby mu s týmto projektom pomohli resp. pracovali na ňom spolu s ním. Viaceré organizácie na to však nereagovali a ostatné nevideli zmysel v tom, aby čiernobiele fotografie prerobili na farebné. „Nevideli to, čo som videl ja. Farebné obrázky holokaustu nám môžu pomôcť lepšie sprostredkovať vzácne a kruté životy ľudí z minulosti.“
Obrúčky odobraté Židom:
„Vzdal som sa tejto myšlienky, až som napokon minulý rok uviedol v New York Times novinový článok, ktorý bol publikovaný v Deň spomienok na holokaust. Bol som šokovaný počtom ľudí, ktorí nemali v USA o holokauste ani základné vedomosti.“ Vtedy začal rásť záujem o jeho prácu. Keď svoje kolorizované fotografie zdieľal pred istým časom na Bored Panda, ľudia ho zasypali emailami. Chceli povolenie, aby mohli tieto fotografie využívať na svojich webových stránkach či v iných oblastiach. Napríklad aj miestna stredná škola ich bežne používala vo svojej diskusii o holokauste.
Posledné zábery 14-ročnej Poľky menom Czesława Kwoka:
„Čím ďalej, tým viac ľudí o mojich fotografiách vedelo a postupne sa šírili do celého sveta.“ Veľmi to pomáha poukazovať na krutú minulosť, ktorá sa nesmie nikdy opakovať. Mnohí ľudia, ktorí predtým ani len netušili čo je holokaust, sa to postupne naučili.“
Muži v koncentračnom tábore Auschwitz:
Tento muž sa snaží bojovať proti minulosti a snaží sa túto čiernu machuľu v našej histórii šíriť medzi masy ľudí, aby sa z toho poučili. Považuje to za veľmi dôležité posolstvo. „Dúfam, že to povzbudí ľudí, bez ohľadu na to, aké nedokonalé sú tieto fotografie. Chcem, aby sa neustále pokúšali robiť svet lepším miestom.“ Joachim dostáva mnoho emailov od ľudí z rôznych kútov sveta, niektorí mu písali o svojich predkoch, ktorí holokaust prežili.
Koncentračný tábor Dachau:
Poľsko, rok 1939:
Bojovníčka vo varšavskom povstaní:
