Niektorí umelci nežijú dostatočne dlho na to, aby sa dočkali uznania. Masha Ivashintsova bola taký istý prípad. Táto ruská umelkyňa a divadelná kritička sa ťažko angažovala v poetickom a fotografickom hnutí Leningradu (dnešný Petrohrad) v rokoch 1960-80. Masha milovala fotografovanie, avšak vždy nechala svoje fotografie ukryté v podkroví, a nikdy ich neukázala ani svojej rodine. Až Doteraz.
Nedávno keď jej dcéra Asya Ivashintsova-Melkumyan prehľadávala veci, našla úžasnú zbierku viac ako 30 000 obrázkov. Asya bola šokovaná z toho, ako dobre tieto fotografie zobrazovali život matky a podstatu každodenného života v ZSSR.
„Samozrejme, vedela som, že moja matka bola fotografka. Je úžasné, že nikdy nehovorila o svojich prácach s nikým, ani s rodinou. “ povedala Asya o práci svojej matky. „Hromadila svoje fotografie v podkroví a skrývala ich, takže nikto ich nebol schopný oceniť. Tieto série fotografií zostali v podkroví nášho domu v Petrohrade, kde ich po smrti v roku 2000 zanechala. “
Jedno z najhorších období života Mashy bolo v psychiatrickej nemocnici ZSSR. Tam bola nútená brať drogy. Sovietsky režim sa snažil nastaviť ľudí tak, aby žili podľa komunistických pravidiel. No jej sa tento systém vôbec nepáčil. Ako jej dcéra hovorí: „Masha mala s komunizmom ťažký vzťah. Nakoniec bola umiestnená do tejto nemocnice aj keď proti svojej vôli, pretože sa nikdy nemohla prispôsobiť tomuto socialistickému režimu. “
Pozrite sa na tieto fotky z minulého storočia.
Toto je autorka fotiek Masha Ivashintsova (1942−2000):
Vo vnútri budovy:
Leningrad, 1977:
Leningrad, 1978:
Asya v roku 1978:
Manžel Melvar Melkumyan, Moskva, 1979:
Dve dievčatká vo Vologde, 1979:
Zničená fotka Stalina z Leningradu v roku 1978:
Melvar Melkumyan s dcérou Asyou v Moskve, rok 1976:
Fotka zo St. Petersburgu, 1976:
Leningrad, 1975:
Breh rieky Neva v Leningrade, 1979:
Detské ihrisko v Leningrade:
Leningrad, 1976:
Leningrad, 1975:
Zdroj: boredpanda
