Veľký Čínsky múr je jednou z najznámejších stavieb v histórii ľudstva. Zároveň ide o jeden z najrozsiahlejších a najnáročnejších stavebných projektov v histórii ľudstva. Už na prvý pohľad monumentálna stavba, ktorej postavenie si pýtalo veľkú daň v podobe mnohých životov vojakov, roľníkov a dokonca aj odsúdených a ich rodín.
Postavenie celej stavby trvalo niekoľko dynastii, no napokon sa našli zdroje, ľudia a aj vôľa ho dokončiť. A vďaka tomuto všetkému sa veľký Čínsky múr stal najpôsobivejšou stavbou všetkých čias. Chcete vedieť, ako veľa námahy to stálo? Pripravte sa na ohromné čísla, ktoré vám vyrazia dych.
Dokončenie trvalo viac ako 2 000 rokov
Určite si je každý vedomí toho, že Čínsky múr nebol postavený za niekoľko desiatok rokov. Tušili ste však, že by sa mohlo jednať až o dve tisícročia? Prvé pokroky vo výstavbe sa začali diať okolo roku 221 pred Kristom. Nasledujúce generácie pokračovali v práci, no celé dielo dokončila až dynastia Ming (1368-1644 nášho letopočtu), ktorá pracovala na vylepšeniach viac ako 200 rokov. Dostavali niekoľko stien a veží, aby zabezpečili lepšie rozmiestnenie jednotiek a mobilitu.
Na jeho výstavbe pracovali milióny robotníkov
Je prirodzené, že za celé tie roky sa na stavbe vystriedali mnohé generácie, ktoré spolu vytvárali niekoľko miliónovú pracovnú silu. Najviac zastúpení boli práve vojaci, obyčajní ľudia a zločinci. Pričom pracovať na výstavbe bola povinnosť.
Odsúdení, ktorí pri práci na výstave prišli o život, boli nahradení príbuznými
Dopyt po robotníkoch bol taký veľký, že do služby prijímali aj väzňov, ktorí si tu odpykávali svoj trest. Podmienky pri práci však neboli jednoduché, práve naopak. Išlo o ťažkú a nebezpečnú prácu, v dôsledku čoho, prichádzali o život. Ak však zomrel skôr ako si odpykal svoj trest, museli ho prísť zastúpiť rodinní príslušníci.
Robotníci boli pochovaní v masových hroboch vedľa múru
Fámy o pohreboch mŕtvych robotníkov kolujú dodnes. Podstata niektorých je, že veľa robotníkov je “pochovaných“ priamo v múroch stavby. Dodnes však neboli vo vnútri steny objavené žiadne kostry ani lebky. Oveľa pravdepodobnejšie teda je, že sa neďaleko vytvárali masové hroby, kde všetkých pochovali v zmysle, čo najmenšej námahy. Tým si čínsky múr vyslúžil prezývku – najdlhší cintorín na svete.
Na stavbe museli pracovať aj deti
Aby sa vyriešil problém s nedostatkom robotníkov, pristúpilo sa aj na jedno veľmi smutné riešenie – do práce boli zapojené aj deti a to násilným spôsobom. V mnohých prípadoch boli odvlečené od rodín, ktoré sa v dôsledku smrti ich členov aj definitívne rozpadali.
Zároveň platilo, že rodičia sa báli mať chlapcov, lebo vedeli, aký osud ich s najväčšou pravdepodobnosťou čaká. Mnoho matiek takto prišlo o synov, aj manželov, čím sa dostávali do zúfalej situácie po emocionálnej, sociálnej aj ekonomickej stránke.
