Prírodné vedy každého jedného z nás sprevádzajú už od nepamäti. Detská zvedavosť je totiž nekonečná – najskôr sme kládli otázky rodičom a neskôr sme sa pýtali v rámci predmetov ako je biológia, chémia, fyzika, v škole. Či už sme si zo školských čias zapamätali viac alebo menej, pocit fascinácie v mnohých z nás zostal. Nesmierne pútavé sú napríklad detaily.
Detaily totiž častokrát dotvoria pravdu alebo naopak vyvrátia to, čomu sme verili. Chcete aj vy rozmotať uzlíky vedeckých faktov? Smelo do toho!
DNA v ľudskom tele by sa dala spojiť a natiahnuť na dĺžku 67 miliárd kilometrov
Ľudské telo je na základe odhadu tvorené 37,2 biliónami buniek. Keby sme z týchto buniek vybrali všetku DNA a pospájali ju, vyšlo by to na vzdialenosť 37,2 kilometrov, ktorá sa rovná 6 otočkám od Zeme k Plutu. Je to nepredstaviteľná vzdialenosť.
Na Zemi je viac stromov ako hviezd v Mliečnej dráhe
Samozrejme, nikto nepočítal hviezdu po hviezde, ide len o odhad, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 100 až 400 miliárd hviezd. V súvislosti s tým sa v roku uviedol odhad počtu všetkých stromov na Zemi na 3 bilióny (počet neustále klesá – každý rok asi o 15 miliárd stromov). Zaujímavé tiež je, že s nami žije 73 tisíc druhov stromov, čo je o 14% viac ako sa doteraz predpokladalo.
Z vedeckého hľadiska vám čokoláda viac zlepší náladu ako bozkávanie
Čokoláda sa od nepamäti spája s pocitmi šťastia, radosti aj lásky. Vo veľkej miere má totiž schopnosť ovplyvniť našu myseľ. Urobila sa štúdia, v ktorej použili šesť párov a merali úroveň ich relaxácie a pocitov spokojnosti. Merali sa hodnoty pri bozkávaní a konzumácii čokolády a ukázalo sa, že čokoláda priniesla výraznejšie a dlhotrvajúcejšie účinky.
Ľudia dokážu cítiť bilión rôznych pachov
Ľudia nepatria k živočíchov s vynikajúco vyvinutým čuchom (sem skôr patria psy, medvede alebo úplne najdokonalejší čuch majú údajne slony). Ale ani ľudia na tom nie sú až tak zle. Bilión pachov, ktoré dokážeme rozlíšiť, sa dá prirovnať k čuchu hlodavcov.
Všetci modrookí ľudia môžu byť príbuzní
Kedysi dávno mali všetci ľudia na planéte hnedé oči. Verili by ste tomu? Kde sa ale potom zobrali ľudia s modrými očami? V dúhovke človeka sa prirodzene nachádzať melanín, ktorý ich sfarbuje do hneda. Raz však u človeka došlo k mutácii, výsledkom ktorej boli modré oči. Túto genetickú mutáciu je údajne možné vystopovať až k jednej rodine v Dánsku. Keďže modré oči prišli od jedného človeka, ktorý svoj gén “predával” ďalej, teoreticky sú všetci modrookí príbuzní. Pri tom ale platí, že modré oči má len 8-10% ľudí na celom svete.
