Issei Sagawa – kanibal, ktorý za svoj čin nebol nikdy potrestaný, ale naopak z popularity ťaží a smelo hovorí ako by to urobil znova

Issei Sagawa bol vždy nenápadný a tichý mladík. Tento japonský študent študujúci na francúzskej univerzite Sorbonne, však bol trochu iný ako ostatní. Zatiaľ čo ostatní muži snívajú o spaní s krásnymi ženami, Issei Sagawa si predstavoval ako chutia a jediné po čom túžil bola konzumácia ich mäsa. Za svoje kanibalistické fantázie obviňoval krásne ženy, prezentujúce sa hlavne v mediách, v tom čase napríklad veľmi obľúbenú Grace Kelly.

Perfektnú obeť, ktorá by mu poskytla uspokojenie jeho chúťok, našiel práve počas štúdia na vysokej škole. Aj napriek tomu, že bol vždy veľmi tichý, spriatelil sa so svojou holandskou spolužiačkou Renee Hartverlt. Získal si jej dôveru a príležitostne ju pozýval na spoločné štúdium spojené s večerou u neho doma.

Neúspešne sa ju pokúsil zabiť už po pár večeroch, a to strelou do chrbta. Zbraň mu však v rozhodujúcom momente zlyhala a tak musel svoje plány odložiť. „Tento neúspech ma spravil ešte viac hysterickým a vedel som, že ju jednoducho musím zabiť,“ povedal pre médiá.

Podarilo sa mu to hneď nasledujúci večer. Po dobre mierenom výstrele bola Hartevelt okamžite mŕtva a Sagawa v prvej chvíli pocítil výčitky, ktoré však takmer okamžite vystriedalo nadšenie.

„Myslel som, že by som mal zavolať sanitku,“ spomenul. „Ale potom som si pomyslel:“ Nebuď hlúpy. O tomto si sníval  32 rokov a práve teraz sa to skutočne deje! “
Po rozpačitom začiatku sa pustil do práce. Najprv mŕtvolu znásilnil a potom ju začal rozrezávať.

„Najprv som jej zarezal nôž do zadku. Bez ohľadu na to, ako hlboko som rezal, všetko, čo som videl, bol podkožný tuk a chvíľu mi trvalo, kým som sa skutočne dostal k červenému mäsu. V okamihu, keď som uvidel mäso, odtrhol som ho prstami a hodil si ho do úst. Bol to pre mňa naozaj historický moment.“

Sagawa zjedol značnú časť jej stehna, zadok, prsia a pery – niektoré časti si uvaril, iné zjedol surové. Po dvoch dňoch sa rozhodol, že sa musí zbaviť tela. Kúpil dve veľké kufre, naplnil ich pozostatkami ako bola hlava, trup a končatiny a zavolal si taxík.
Taxík ho zaviezol do parku Bois de Boulogne. Plánoval, že kufre nebudú budiť príliš veľkú pozornosť a jednoducho ich tam nechá. Ľudia si však všimli kufre, z ktorých kvapkala krv a informovali francúzsku políciu. Keď ho polícia našla a vypočúvala ho, jeho odpoveď bola jednoduchá.„Zabil som ju, aby som mohol jesť jej mäso,“ povedal.

Vo francúzskom väzení čakal na súd dva roky. Keď ho však konečne predvolali k súdu, francúzsky sudca Jean-Louis Bruguiere ho vyhlásil za psychicky chorého a tým pádom nemohol byť za svoj čin súdený. Sudca zrušil všetky obvinenia a nariadil mu ústavnú liečbu v jednom z psychiatrických zariadení.

Po deportácii do Japonska si však v ústave odsedel len päť rokov, nakoľko súdne dokumenty vo Francúzsku boli zapečatené a tým pádom nemohli byť predané japonským orgánom. V roku 1986 bol teda prepustený zo psychiatrickej inštitúcie a odvtedy bol slobodný. Dnes Isai Sagawa chodí po uliciach v Tokiu, kde žije a môže si slobodne robiť, čo chce.

Issei Sagawa hovorí, že dôvody jeho kanibalistických tendencií nemožno vysvetliť ani konceptualizovať.“Je to jednoducho fetiš,“ povedal. „Napríklad, ak by normálny človek mal dievča, prirodzene by cítil túžbu vidieť ju čo najčastejšie, byť blízko nej, cítiť ju a bozkávať ju, že? Pre mňa je konzumácia ľudského mäsa len rozšírením takéhoto vzťahu. Úprimne povedané, nemôžem pochopiť, prečo každý necíti tú nutnosť jesť iných ľudí. “

Namiesto toho aby sa držal v ústraní, si Sagawa užíval všetku pozornosť médií, ktorú získal. Bol zamestnaný ako verejný rečník, napísal 20 podrobných kníh o svojich zločinoch a fantaziách, vystupoval vo filmoch a dokonca o ňom aj Rolling Stones napísali pieseň s názvom „Too Much Blood“.

Od roku 1981 rodina obete čaká na spravodlivosť, no podľa všetkého sa jej nikdy nedočká.