Ako vyzerala prvá rakva a aký bol vlastne rituál pochovávania? Rozmýšľali ste niekedy nad tým? Pretože história rakiev a pohrebov je pomerne rozsiahla. Mŕtvoly sa začali cielene pochovávať pred 100 tisíc rokmi. Prvé rakvy, ktoré boli použité sa spájajú s Keltmi alebo starými Egypťanmi, pričom v Egypte boli dokonca telá mumifikované, uložené do sarkofágu a následne do hrobky v pyramíde. Kelti už v roku 700 vyrábali drevené truhly, pričom telá boli najskôr zabalené do takzvaného rubáša.
Pochovávanie sa odjakživa až doteraz považuje za prejav úcty voči mŕtvemu, zároveň je to ale aj spôsob ako sa chrániť pred možným šírením chorôb rozkladajúceho sa tela. Spôsob, akým rôzne kultúry pochovávajú svojich mŕtvych, často odráža náboženské praktiky a verí sa, že ovplyvňuje posmrtný život zosnulých. Prečítajte si však o histórii týchto udalostí viac.
Kedysi sa rakvy používali opakovane
Napríklad v roku 1784, možno chceli ušetriť planétu a stromy, a tak Jozef II. rozhodol, že rakvy budú opätovne používané – malo ísť o “horúcu” novinku. Dno každej rakvy sa dalo ľahko vyklopiť, aby mŕtve telo zostalo v jame a oni mohli prázdnu rakvu vytiahnuť. Tento veľmi podivný a znepokojivý trend našťastie trval len 6 mesiacov.
12 000 tiel bolo pochovaných pod podlahou kostola
Keďže v starom Anglicku nebolo kedysi dostatok cintorínov (tie existujúce boli preplnené) zdalo sa výhodnejšie pochovávať ľudí priamo v kostole. Išlo o podivnú a nie práve vhodnú improvizáciu, pričom najviac tiel bolo pochovaných v kaplnke Enon. Týždenne tu pochovali asi 30 tiel. V suteréne sa od podlahy po strop nachádzalo 12 tisíc tiel! Tekutiny presakovali cez podlahy a všade bolo plno múch. Nakoniec hádzali telá do Temže, až kým to úrady nezatrhli. Ďalším dôvodom prečo sa to dialo bolo, že kazateľ vyberal za pohreb poplatok, navyše telá predával lekárskym fakultám!
Pohreby samovrahov boli obzvlášť nepríjemné
Najmä na území Anglicka boli samovraždy vnímané ako obrovský zločin. Preto aj majetok týchto samovrahov bol skonfiškovaný, tým pádom pozostalí členovia rodiny nemali nárok na dedičstvo a takisto nemohol byť mŕtvy pochovaný kresťanským spôsobom. Platilo to aj pre ľudí, ktorí sa o samovraždu len pokúsili a neskôr zomreli úplne inou smrťou. Prečo tomu tak bolo? Ľudia sa báli, že duchovia týchto mŕtvych zostanú na Zemi a budú sa túlať po uliciach mesta. Preto sa samovrahovia pochovavali na križovatke ciest alebo v blízkosti mora. Niekedy im kolom prerazili srdce.
Rituálne čistenie kostí v Taiwane a v Číne
Na Taiwane a v niektorých častiach Číny sa o niekoľko rokov neskôr po pochovaní mŕtvoly, hroby vykopú a telá sa exhumujú, aby mohli vyčistiť a vysušiť kosti. Kosti potom vrátia späť v keramickej nádobe. Zvyčajne to vykonáva rodina zosnulého ale existujú aj profesionáli, ktorí to urobia za nich. Ženy to však nemajú povolené robiť (kvôli menštruácii sa považujú za nečisté).
Smer pochovávania býval na východ
Staroveké pohanské presvedčenia hovoria o tom, že sa ľudia majú pochovávať smerom na východ. Má to byť preto, aby mŕtvi boli otočení k vychádzajúcemu Slnku.
