Prepracovanosť má vážne zdravotné následky, ktoré môžu zahŕňať zvýšený stres, úzkosť, bolesti chrbta či vysoký krvný tlak. Dlhé hodiny v kancelárii vás môžu vystaviť týmto rizikám. Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná organizácia práce v roku 2021 zistili, že pracovný čas presahujúci 55 hodín týždenne bol v roku 2016 príčinou 745 000 úmrtí na mozgové príhody a srdcové choroby, čo je o 29 % viac ako v roku 2000.
Skryté nástrahy prepracovanosti
Prepracovanie môže mať priame aj nepriame zdravotné účinky. Dlhé hodiny práce vedú k stresu, ktorý zvyšuje hladinu kortizolu v tele, čím ovplyvňuje imunitný systém a hladinu cukru v krvi. Ak je tento stres dlhodobý, môže spôsobiť vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, úzkosť, depresiu, tráviace problémy či srdcové choroby. Okrem toho prepracovanosť znamená menej času na zdravé návyky, ako je cvičenie, dobrý spánok a kvalitná strava, čo ešte viac zhoršuje zdravie.
Tieto negatívne účinky sa nemusia prejaviť hneď, ale až po rokoch. Podľa správy WHO a MOP väčšina úmrtí spojených s prepracovanosťou nastáva u ľudí nad 60 rokov, ktorí v minulosti pracovali viac ako 55 hodín týždenne. Dlhodobé pracovné zaťaženie vedie k výraznému nárastu zdravotných problémov. Kratšie obdobia intenzívnej práce majú menej výrazné účinky, ktoré môžu byť zvrátiteľné po návrate k bežnému pracovnému režimu. Sembajwe poznamenáva, že už aj 40-hodinový pracovný týždeň môže mať negatívny vplyv na zdravie, pričom kratšie pracovné týždne vedú k lepšiemu spánku a nižšiemu stresu.
Dlhé sedenie nám neprospieva
Sedenie počas dlhých hodín je ďalším problémom, ktorý môže ohroziť vaše zdravie. Kancelárski pracovníci sedia často 8 až 10 hodín denne, čo zvyšuje riziko vzniku chronických ochorení, ako je vysoký krvný tlak či cukrovka 2. typu. Výskum ukazuje, že sedenie viac ako 8 až 10 hodín denne výrazne zvyšuje riziko zdravotných problémov, a to ešte viac, ak voľný čas trávite tiež sedením.
Okrem toho dlhodobé sedenie vedie k bolestiam krku a chrbta. Cvičenie a prestávky počas dňa môžu tieto riziká znížiť. Napríklad, krátke prestávky na chôdzu alebo státie pri stole môžu výrazne zlepšiť váš stav.
Fyzická aktivita v práci ako paradox
Zaujímavým fenoménom je paradox fyzickej aktivity. Kým cvičenie vo voľnom čase znižuje riziko srdcových chorôb, fyzická námaha v práci toto riziko naopak zvyšuje. Vedci sa domnievajú, že je to preto, že pracovníci nemajú kontrolu nad intenzitou a dĺžkou fyzickej aktivity v práci. Tento stres môže byť ešte zhoršený nedostatkom odpočinku a vyváženej stravy.
Elitní športovci nemajú podobné negatívne účinky, pretože si môžu dovoliť kvalitný odpočinok, regeneráciu a správnu výživu. Na rozdiel od manuálnych pracovníkov majú kontrolu nad svojím tréningovým procesom a pracovným zaťažením.
Význam pracovných podmienok a flexibility
Pracovné prostredie má veľký vplyv na zvládanie stresu spojeného s dlhým pracovným časom. Pracovníci, ktorí majú kontrolu nad svojím pracovným prostredím a môžu si prispôsobiť pracovné tempo, uvádzajú nižšiu úroveň stresu a lepšie zdravotné výsledky. Pracovné miesta s vysokými nárokmi a nízkou kontrolou sú naopak spojené so zvýšeným rizikom srdcových chorôb.
Flexibilita pracovného rozvrhu je tiež dôležitá. Pracovníci s možnosťou prispôsobiť si pracovný čas majú lepšie duševné zdravie, menej úzkosti a depresie. Tento efekt platí aj pri rovnakom počte odpracovaných hodín, takže flexibilita môže byť rovnako dôležitá ako samotný počet hodín práce.
Krátky a flexibilný pracovný týždeň je lepší pre naše zdravie. Prepracovanosť a dlhé hodiny sedenia majú vážne zdravotné následky. Je dôležité si uvedomiť, že zníženie pracovného času a zvýšenie flexibility môžu výrazne zlepšiť kvalitu života a znížiť riziko zdravotných problémov.
