Na dne Tichého oceána sa našlo niečo nečakané – kovové hrudky vo veľkosti zemiakov, ktoré dokážu produkovať kyslík v úplnej tme. Čo je na tom ešte fascinujúcejšie? Deje sa to bez pomoci akýchkoľvek živých organizmov. Informácie v tejto prelomovej štúdii odhaľujú doteraz neznámy zdroj kyslíka, označovaný ako „tmavý kyslík“, a spochybňujú naše dlhoročné presvedčenie o vzniku života na Zemi.
Tichý oceán je najväčší oceán na Zemi, pričom zaberá tretinu jej povrchu. Je dvakrát väčší a trikrát hlbší než Atlantický oceán. Pokrýva plochu približne 161,76 miliónov kilometrov štvorcových, čo je viac než všetka pevnina na planéte.
Hlavný autor Andrew Sweetman, profesor a vedúci výskumu v Škótskej asociácie pre morské vedy (SAMS), bol pri tomto objave. Spočiatku mal jeho tím podozrenie na chybné senzory, keď spozoroval produkciu kyslíka hlboko pod hladinou oceánu. Všetky doposiaľ vykonané výskumy na morskom dne zaznamenali len spotrebu kyslíka, nie jeho produkciu. Keď však prístroje naďalej poskytovali rovnaké prekvapujúce výsledky, bolo jasné, že narazili na niečo prevratné.
Zistenia publikované v časopise Nature Geoscience naznačujú, že tieto malé kovové telesá aktívne produkujú kyslík prostredníctvom procesu známeho ako elektrolýza morskej vody. Zjednodušene povedané, pri interakcii morskej vody s elektrickým nábojom z kovových zložiek týchto malých telies sa voda štiepi na vodík a kyslík. Táto elektrochemická reakcia spochybňuje predpoklad, že kyslík v oceáne je výlučne vedľajším produktom fotosyntézy poháňanej slnečným svetlom.
Tieto telesá (často ležiace 10 000 až 20 000 metrov pod hladinou) sa skladajú predovšetkým z oxidov železa a mangánu. Zároveň sú bohaté aj na cenné kovy, ako je kobalt, nikel a lítium. Okrem toho obsahujú prvky vzácnych zemín, ktoré sú dôležité pre modernú elektroniku a nízkouhlíkové technológie.
Sweetman a jeho kolegovia sa pustili do výskumu, aby zhodnotili, ako by ťažba týchto telies mohla ovplyvniť citlivý ekosystém morského dna. V oblasti s rozlohou 4,5 milióna štvorcových kilometrov medzi Havajom a Mexikom tím meral hladinu kyslíka pomocou špecializovaných experimentálnych komôr. Vedci zvyčajne očakávajú, že hladina kyslíka bude v dôsledku rastúcej absencie svetla a fotosyntetizujúcich organizmov s hĺbkou klesať. Namiesto toho však zistili, že emisie kyslíka z morského dna sú záhadne konzistentné.
Tento pozoruhodný objav núti vedcov prehodnotiť mechaniku tvorby kyslíka na Zemi. Predstava, že kyslík vzniká len za pomoci slnečného svetla a fotosyntézy, je dnes už minulosťou. Okrem toho ide o zásadný objav v kontexte pochopenia počiatku života. Dôležitú úlohu zohrávajú aj potenciálne ekologické škody, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku ťažby týchto telies.
Vedcom sa nepochybne podarilo otvoriť množstvo náročných otázok. Objav tmavého kyslíka nás pozýva k hlbším rozhovorom nielen o záhadách našej planéty, ale aj o tom, ako pristupujeme k našim zdrojom.