Niektorí ľudia možno naozaj veria tomu, že človeka, tak ako ho anatomicky poznáme, stvoril Boh, iní ľudia však veria tomu, že sme sa postupne vyvinuli, ako sa hovorí „z opíc“. Premýšľali ste ale niekedy nad tým, čo nám tento proces evolúcie priniesol, prípadne o čo sme počas neho prišli a aký to malo zmysel? Ľudské telo sa neustále mení a vyvíja, ale zmeny môžu byť viditeľné až po viacerých desaťročiach alebo aj storočiach.
Poďme sa teda pozrieť na niektoré náležitosti ľudského telo, ktoré už na prvý pohľad prinášajú množstvo otáznikov. Veríme, že vám ponúkneme odpovede a ešte sa aj niečo zaujímavé dozviete.
Kedysi sme mali neuveriteľne silné zápästia
Skúste sa pozrieť na svoje zápästie – všimli ste si šľachu, ktorá vám vyčnieva nad povrch? Ide o palmaris longus, ktorá sa viditeľne nachádza len u 14% ľudí. V minulosti pomáhala opiciam pohybovať sa v korunách stromov.
Dnes už svoje využitie nemá, takže ju chirurgia využívajú aj na tvorbu kožných štepov.
Môžeme mať tretie viečko
Tretie viečko je typické najmä pre obojživelníky, plazy, vtáky, ale vyskytnúť sa môže aj u niektorých cicavcov a veru, ojedinele aj u ľudí. Ide o polopriehľadnú blanku, ktorá dokáže prekryť oko a tým ho chrániť. Kedysi ju mali aj primáty. K čomu im slúžila? Pomáhala im pri love. Čo ale ľudia určite majú je ružový výbežok v kútiku oka – plica semilunaris, ktorá je pravdepodobne pozostatkom tretieho viečka.
Chlpy nám nepokrývajú celé telo
Väčšinu ochlpenia sme údajne stratili už pred miliónmi rokov. Niektorí vedci sa domnievajú, že príčinou bola zvyšujúca sa priemerná teplota a možnosť efektívnejšie sa ochladzovať.
Existujú ale aj ďalšie dve, rovnako pravdepodobné teórie. Jednou z nich je, že k strate ochlpenia došlo, aby sa ľudia vyhli ektoparazitom ako sú vši. Druhou možnosťou je, že to bolo pre zlepšenie komunikácie – pre lepšiu viditeľnosť mimiky tváre.
Máme ušné svaly, ktoré boli kedysi dôležité
V súčasnosti už väčšina z nás ušné svaly príliš nevyužíva (vy dokážete hýbať ušami?). V minulosti ich ale používali, napríklad na vyjadrenie šťastia, ale aj strachu.
Máme gén, ktorý nás spája s predkami
My ľudia sme s našimi predkami prepojený vďaka jednému zvláštnemu génu, ktorý sa nazýva L-gulonolaktón oxidázy, ktorý v aktívnej podobe zodpovedá za tvorbu vitamínu C. Väčšina cicavcov ho má aktívny, ale ľudia už viac nie (okrem ľudí ani morčatá, netopiere či vtáky). Preto si už vitamín C sami syntetizovať nedokážeme a musíme ho prijať v potrave. Inak nám hrozí jeho nedostatok, ktorý sa prejavuje nepríjemnými príznakmi.
