2.svetová vojna bola tragickou udalosťou histórie na všetkých frontoch, na ktorých sa odohrala. Zverstvá sa však nediali doslova len na frontoch, ale aj v obyčajných dedinách či koncentračných táboroch – tie sú kapitolou sami o sebe. Každodenný boj o život, ktorí tam väzni viedli, sa nedá s ničím porovnať. Niet sa teda čo čudovať, že sa našli preživší, ktorí túžili po pomste – vo svojej podstate nadmieru spravodlivej a zaslúženej.
Preto vznikla skupina “rebelov” pozostávajúca najmä zo Židov, ktorí sa rozhodli túto pomstu vykonať. Išlo o akýchsi pomstiteľov, ktorí sa nemohli pozerať na to, že mnohí nemeckí vojaci po skončení vojny nedostali žiadny trest a žili si na vysokej nohe.
Cieľ bol jasne určený – zabiť šesť miliónov Nemcov
Pýtate sa prečo práve 6 miliónov? Jeden za každého mŕtveho Žida zabitého Nemcom. Ich cieľ bol tak pevne stanovený (predstavoval ich plán A), že im neprekážalo, že medzi tých 6 miliónov budú patriť aj nevinní civilisti.
Plán B pozostával zo znečistenia pitnej vody v piatich nemeckých mestách
Táto skupina mala dva plány – A a B. Plán A ako sme spomínali vyššie, sa nikdy neuskutočnil, z viacerých dôvodov – hlavný bol ten, že by zomreli tí, ktorí si to nijako nezaslúžili. Plán B však nebol o moc lepší. Chceli otráviť vodu stanovenú ako pitnú v 5 veľkých nemeckých mestách! Plán zahŕňal Hamburg, Berlín, Mníchov, Norimberg a Weimar. Aj na tento plán sa prišlo a bol im zatrhnutý.
Na niektorých bývalých vojakov SS však prišiel mráz
Nakoľko nemohli byť vinníci nepotrestaní, po dvoch neúspešných plánoch, prišli s ďalším, tentokrát menej expanzívnym. Chceli pripraviť o život 12 200 príslušníkov SS, ktorí boli umiestnení vo väzení. Celá akcia sa uskutočnila v apríli roku 1946. Jeden z členov sa dostal do miestnej pekárne a otrávil 3 tisíc bochníkov chleba.
Vo výsledku však väzni len ochoreli, takže počet úmrtí mohol byť len minimálny. Isté zdroje tvrdia, že nemeckí vojaci boli príliš ostražití a z každého jedla si vzali len kúsok.
Plán na odstránenie dôstojníkov SS bol schválený aj prezidentom Izraela
Prvý prezident štátu Izrael Chaim Weizman sa dozvedel o zverstvách počas holokaustu a tak skupine pomstiteľov odobril aj ich katastrofický plán A aj plán B. K nim ale našťastie nedošlo. Desivé ale je, že prezident s tým súhlasil a dokonca im dal požehnanie.
Niektorí zo skupiny neboli ani len dospelí
Nakam, skupinu Židov túžiacich po pomste, tvorili muži rôznej vekovej kategórie – v podstate neexistovalo žiadne obmedzenie. Jej súčasťou sa teda stal aj 16 ročný Benjamin Levin. Do geta sa spolu s rodinou dostal ešte ako 14 ročný. Ako jediný prežil. Ako člen Nakam sám zlikvidoval také množstvo príslušníkov SS, že to prestal počítať.
Úsilie o pomstu pokračovalo až do 50. rokov minulého storočia
Toto úsilie o pomstu zahŕňalo prenasledovanie členov SS hoci aj po celom svete (nezostali teda obmedzení len na oblasť Nemecka). Informácie sa totiž šírili rýchlo a Nemci, ktorí mali špinu na rukách sa rýchlo sťahovali aj s rodinami z Nemecka. Členovia skupiny ich ale vypátrali, napríklad aj na území Španielska, Kanady, Latinskej Ameriky a mnohých ďalších. Prenasledovanie trvalo ešte niekoľko rokov po vojne.
