Matematika je jednou z tých vecí, ktoré buď milujeme alebo nenávidíme. So svojou abstraktnou povahou je niekedy ťažké ju pochopiť. Našťastie existujú ľudia, ktorí nám ju vysvetlia veľmi ľahko.
Na Mesiac sme sa dostali vďaka matematike. Umožnila nám odhaliť tajomstvá DNA, vytvoriť a prenášať elektrinu na stovky kilometrov, dala vzniknúť počítačom a všetkému, čo tvorí náš svet. Bez matematiky by sme neboli tam, kde sme dnes.
Naša história je bohatá na vedcov, ktorí pomohli zlepšiť jej kolektívne chápanie. Existuje však niekoľko vynikajúcich, ktorých práca a intuícia posunuli pokrok míľovými krokmi v pred. Vybrali sme niektorých z najpozoruhodnejších matematikov, ktorých práca naďalej pomáha formovať náš moderný svet.
Isaac Newton (1642-1727)
Meno Isaac Newton pozná snáď každy. Postavil prvý reflexný ďalekohľad a pomohol založiť oblasť klasickej mechaniky svojou kľúčovou prácou „Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica“. Bol prvý, kto rozložil biele svetlo na jeho jednotlivé farby a dal nám tri pohybové zákony. „Objekty v pokoji majú tendenciu zostať v pokoji a objekty v pohybe majú tendenciu zostať v pohybe, pokiaľ na ne nepôsobí vonkajšia sila.“
Žili by sme vo veľmi odlišnom svete, keby sa Newton nenarodil. Iní vedci by pravdepodobne nakoniec vypracovali väčšinu jeho myšlienok, ale nedá sa povedať, ako dlho by to trvalo. A ako ďaleko by sme mohli zaostať za našou súčasnou technologickou trajektóriou.
Carl Gauss (1777-1855)
Carl Friedrich Gauss je považovaný za najväčšieho matematika všetkých čias. Jeho revolučná práca v oblasti teórie čísel poskytla základy pre modernú matematiku.
Carl Friedrich Gauss sa narodil v roku 1777 do chudobnej nemeckej rodiny. Rýchlo sa však ukázalo, že je viac ako vynikajúci matematik. Čoskoro publikoval tzv. „Aritmetické skúmanie“, základnú učebnicu, ktorá stanovila princípy teórie čísel (štúdium celých čísel). Bez nej by sme mohli počítačom zamávať na rozlúčku. Fungujú totiž na najzákladnejšej úrovni iba pomocou dvoch čísel 1 a 0. Mnohé pokroky v používaní počítačov vznikli na základe riešení problémov pomocou teórie čísel.
Emmy Noether (1882-1935)
Emmy Noether bola nemecká matematička známa svojimi príspevkami k abstraktnej algebre a teoretickej fyzike. Jej práca na teórii symetrií a ich vzťahu k zachovaným veličinám vo fyzike mala významný vplyv na vývoj modernej teoretickej fyziky.
Noetherovej príspevky sú základom v rôznych odvetviach matematiky, ako je abstraktná algebra, algebraická geometria a topológia. Zostávajú tiež základným kameňom teoretickej fyziky a poskytuje hlboký pohľad na zákony zachovania, ktorými sa riadia fyzikálne systémy. Napriek tomu, že ako žena čelila v akademickej sfére nemalým prekážkam, zanechala trvalé dedičstvo a dodnes inšpiruje matematikov a fyzikov po celom svete.
John von Neumann (1903-1957)
John von Neumann bol vynikajúci matematik, fyzik a informatik. Jeho práca v oblasti kvantovej mechaniky, teórie distribuovaných systémov a počítačovej vedy z neho vytvorila jedného z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia.
Narodil ako János Neumann v Budapešti a jeho príchod bol dobre načasovaný, pretože pokračoval v navrhovaní architektúry, ktorá je základom takmer každého jedného počítača na planéte. Von Neumann bol zázračné dieťa. Vo veku 22 rokov získal doktorát z matematiky a titul v chemickom inžinierstve.
Je pozoruhodné, že Von Neumann navrhol teóriu globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou. Predpokladal, že emisie oxidu uhličitého by mohli zmeniť zloženie atmosféry. To by viedlo k celkovému otepľovaniu sveta o jeden stupeň Fahrenheita.
Alan Turing (1912-1954)
Alan Turing bol britský matematik a informatik, ktorý sa stal známym pre svoj prínos v dekódovaní nemeckého kryptografického kódu počas druhej svetovej vojny. Niektorí historici sa domnievajú, že prelomenie nacistickej tajnej komunikácie bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo spojenci vyhrali vojnu.
Turing však okrem toho, že pomohol zastaviť nacistické peklo, bol nápomocný aj pri vývoji moderného počítača. Tzv. „Turingov stroj“ dodnes zostáva ústredným bodom toho, ako fungujú počítače. „Turingov test“ je cvičenie v oblasti umelej inteligencie, ktoré testuje, ako dobre AI programy fungujú. Navyše Turingova cena je najvyšším ocenením v oblasti informatiky.
Benoit Mandelbrot (1924 – 2010)
Benoit Mandelbrot bol americko-francúzsky matematik, ktorý sa narodil v Poľsku v roku 1924. Aby sa vyhol nacistickému prenasledovaniu utiekol so svojou rodinou do Francúzska. Po štúdiu v Paríži sa presťahoval do USA, kde našiel domov ako štipendista v IBM. Práca v IBM mu sprístupnila špičkové technológie a umožnila aplikovať schopnosti elektrických počítačov na svoje projekty a problémy. V roku 1979 Mandelbrot objavil fraktálnu množinu čísel – Mandelbrotová množina.
Fraktálna geometria je známa svojou zložitou štruktúrou, ktorá sa opakuje na rôznych úrovniach zväčšenia. Mandelbrotová práca mala významný vplyv na počítačovú grafiku, fyziku a iné vedné oblasti. Tvorca sci-fi Arthur C. Clarke ju opísal ako „jeden z najkrajších a najúžasnejších objavov v celej histórii matematiky“. Fraktálne vzorce sa tiež používajú na navrhovanie antén mobilných telefónov a počítačových čipov, čo využíva prirodzenú schopnosť fraktálu, minimalizovať plytvanie priestorom.
Maryam Mirzakhani (1977 – 2017)
Iránska matematička Maryam Mirzakhani sa preslávila svojou vizionárskou prácou v oblasti komplexnej geometrie a príspevkami k štúdiu Riemannových povrchov. Do histórie sa zapísala v roku 2014, keď sa stala prvou ženou na svete, ktorej bolo udelené najvyššie vyznamenanie v matematike, prestížna Fieldsova medaila.
Títo ľudia mali obrovský vplyv na vývoj matematiky a jej aplikáciu v modernej spoločnosti. Ich práca a dedičstvo budú žiť ďalej ako inšpirácia pre budúce generácie vedcov a matematikov.
