V 19. storočí bola detská práca legálna a dokonca nadmieru žiadúca, najmä čo sa týkalo detí pochádzajúcich z chudobných rodín alebo sirotincov. Najčastejšie boli sekvestrovaní do baní alebo tovární, kde museli ťažko pracovať a mnohokrát bol ich život v ohrození. Smutné je, že pracovali aj deti, ktoré ešte nedovŕšili vek 10 rokov – príkladom bola práca kominára, kde museli byť deti malé, aby sa zmestili do úzkeho priestoru komína.
Avšak nie všetky deti získavali prostriedky prácou – Británia totiž bola sužovaná aj detskými gangami. Problém bol v tom, že tresty v Británii boli naozaj kruté. Od väzenia po bičovanie a nie zriedka aj smrť, pričom platilo, že deti boli súdené ako dospelí.
Nebezpečenstvo spočívalo aj v “práci” vreckárov, ktoré boli do toho nútení dospelými a všetko čo ukradli, im bolo odobraté, takže im nezostalo takmer nič a deti bojovali o život. Poznáte román od Charlesa Dickensa Oliver Twist? Dokonalejšie vyobrazenie nenájdete.
Osemročné deti boli odsúdené na ťažké práce
Počas viktoriánskej éry v Londýne polícia dennodenne zatýkala malých zločincov, ktorí mali sotva osem rokov. Svoj trest si museli odpracovať, pričom náplňou ich práce bolo rozbíjanie kameňov na väzenskom dvore alebo chôdza na šlapacom kolese, aby poháňali mlyn. Nezáležalo pri tom na telesnej konštitúcií dieťaťa ani pohlaví.
Vreckových zlodejov trénovali dospelí
Vreckový zlodej bol jedným z najbežnejších „povolaní“ medzi mladými zločincami. Niektorí starší alebo prefíkanejší fungovali nezávisle, iní pracovali v gangoch, čo im dávalo výhodu v podobe spolupráce viacerých osôb. Z vreciek bohatých ľudí kradli napríklad hodvábne vreckovky, hodinky a iné drobnosti. Deti boli nie zriedka na svoju “prácu” hrdí a považovali ju za to najodvážnejšie, čo môže dieťa urobiť.
Mnohé gangy mali na starosti dospelí, ktorí deti naučili zlodejskej šikovnosti, na oplátku, ale žiadali nakradnuté predmety, ktoré následne predávali na čiernom trhu.
Jedným zo známych vreckových zlodejov bol John Reeves, ktorý sa chválil tým, že za týždeň dokázal získať viac ako 100 libier (cez 100 eur). Mená šéfov gangov sa však objavujú len zriedkakedy, pretože sa len málokto odvážil ich udať (boli na to príliš vydesení).
Deti verili, že krádež bola morálne spravodlivá
Deti vnímali svoju protizákonnú činnosť a seba samých ako mestskú verziu Robina Hooda. Mali v sebe zakorenenú myšlienku morálnej spravodlivosti, pričom ako zlo a úpadok vnímali každého, kto im chcel v ich “práci” brániť. Verili, že majú právo privlastňovať si dobré veci, ktoré svet ponúka.
Krádež okuliarov dostala jedného zlodeja za mreže
John Keating mal problém so zákonom nespočetnekrát. Bol zatknutý za krádež piva, za čo si mesiac odsedel vo väzení a opäť sa ocitol na ulici. Krátko na to vykradol obchod, kde vzal peniaze, cenné mince a okuliare. Keďže mal dvoch komplicov, súd ho uznal ako vodcu gangu a tak dostal trest v podobe šiestich mesiacov tvrdej práce.
Chlapec išiel do väzenia po udaní jeho vlastnou matkou
V roku 1905 bol Alfred Yarrow obvinený z krádeže oblečenia vlastnou matkou. Tá ako dôvod uviedla to, že mala syna a jeho správania plné zuby (niekoľko mesiacov pred touto krádežou jej totiž ukradol prsteň). Súd ho poslal na 6 týždňov do väzenia, aj keď bol ešte maloletý.
