Ľudský mozog je skutočne úžasný, pretože obsahuje viac ako 100 000 neurónov, ktoré sú zabalené do segmentov veľkosti jedného zrnka piesku. Hoci naša inteligencia je nepopierateľná, nie sme jediné tvory s mozgom dômyselne prispôsobeným na prežitie. Od ultrachytrých slonov až po šváby – zvláštna a úžasná rozmanitosť mozgov v prírode je neuveriteľnou ukážkou evolúcie v praxi. Poďme sa pozrieť na niektoré z tých najzvláštnejších.
Chobotnica
Byť chobotnicou predstavuje jedinečnú výzvu – ako ovládať všetkých svojich osem „rúk“. Našťastie pre chobotnicu jej nervový systém umožňuje, aby každé chápadlo fungovalo čiastočne nezávisle od zvyšku tela. Na rozdiel od ľudí nemajú chobotnice centralizovaný nervový systém, hoci majú hlavný mozog medzi očami. Viac ako 60 % neurónov sa nachádza v ramenách, pričom každá končatina obsahuje neuveriteľných 40 miliónov neurónov. Tieto neuróny fungujú ako „mini mozog“ a umožňujú každému chápadlu spracúvať zmyslové informácie a určovať svoje vlastné pohyby.
Chobotnice majú teda v skutočnosti deväť mozgov, čo im výrazne uľahčuje činnosti, ako je hľadanie potravy. Centrálny mozog funguje ako riadiace centrum, ktoré prijíma rozhodnutia ovplyvňujúce prežitie živočícha, pričom menej dôležité rozhodnutia ponecháva na jednotlivé ramená. Fascinujúce je, že experimenty ukázali, že ramená chobotníc spracúvajú a reagujú na údaje aj po odrezaní, čo dokazuje autonómiu minimozgov týchto tvorov. V roku 2001 vedci zistili, že odrezané končatiny vykonávajú v reakcii na podnety rovnaké pohyby ako chápadlá pripojené k živej chobotnici.
Šváby
Pravdepodobne ste už počuli hypotézu, že šváby dokážu odolať jadrovej vojne. No tieto odolné zvieratá dokážu prežiť aj dekapitáciu – aspoň na chvíľu. Ak človeku odoberiete hlavu, rýchla strata krvi a odpojenie tela od mozgu mu zaručí celkom okamžitú smrť. Jeho obehový systém udržiava oveľa nižší krvný tlak ako u človeka, takže pri odstránení hlavy nedochádza ku katastrofálnej strate krvi. Okrem toho zhluky nervového tkaniva v každej časti tela umožňujú telu pokračovať v niektorých základných funkciách, napríklad v pohybe.
Môžu tiež dýchať cez malé otvory nazývané spirakuly rozmiestnené po celom tele. Dokonca aj hlavy môžu nejaký čas prežiť, ak ich uchovávate v chladničke so stálym prísunom živín. To všetko vyvoláva otázku – prečo sa vôbec pokúšať o dekapitáciu švábov? Aj keď sú tieto ponuré experimenty nechutné, pomáhajú nám dozvedieť sa, ako fungujú neuróny u iných druhov. Výskum tiež naznačuje, že mozgy švábov by mohli obsahovať nové antibiotiká, ktoré by poskytli ďalší nástroj na boj proti infekciám, ako je napríklad MRSA.
Pijavice
Všeobecne panuje presvedčenie, že pijavice majú 32 mozgov, ale nie je to celkom pravda. Namiesto toho majú tieto krvilačné živočíchy viacero ganglií, čo sú zhluky nervov prenášajúce signály v nervovej sústave a tvoriace nervový povraz pijavice. Pijavica má dva hlavné „mozgy“ na hlave a chvoste s 21 nervovými zhlukmi uprostred tela, ktoré fungujú ako mini mozgy. Spolu je to teda 23 „mozgov“ – nie bežne uvádzaných 32. Vedci zistili, že pijavice nepotrebujú na vykonávanie určitých funkcií všetky svoje mozgy, a to tak, že im odrezali hlavu. Pijavice sú v najlepších časoch slušní plavci, ktorí sa vo vode pohybujú, aby našli korisť. Odstránenie ganglií v hornej časti „hlavového mozgu“ pijaviciam nezabráni plávať. V skutočnosti vedci zistili, že pijavice, ktorým chýba prvé ganglium, plávajú lepšie ako nepoškodené pijavice.
Slon
Pokiaľ ide o veľkosť mozgu, väčší nie je vždy lepší. Slony sú známe svojou inteligenciou, pôsobivou pamäťou, sociálnymi schopnosťami a schopnosťou riešiť problémy. Ich inteligencia sa však nevyrovná inteligencii ľudí – aspoň podľa našich štandardov. Sloní mozog váži trikrát viac ako ľudský a obsahuje 257 miliárd neurónov, tak prečo nás neprekonávajú? Podľa štúdie z roku 2014 nie je to len celkový počet neurónov, ktorý určuje kognitívne schopnosti zvieraťa. Slony majú síce viac neurónov ako my, ale prevažná väčšina z nich sa nachádza v mozočku (časť mozgu, ktorá riadi pohybovú činnosť). Ľudia však majú v mozgovej kôre približne trikrát viac neurónov. Naša vysoko vyvinutá mozgová kôra nám umožňuje rozvíjať schopnosti myslenia na vyššej úrovni, ako je učenie, uvažovanie a tvorba jazyka.
Ďateľ
Opakované udieranie hlavou o strom je zaručeným receptom na otras mozgu… ak nie ste ďateľ. Vedci už dlho špekulujú o tom, ako môžu tieto komické vtáky ďobnúť do tvrdého povrchu až 12 000-krát za deň bez toho, aby si poškodili mozog. Až donedávna sa predpokladalo, že hubovitá časť lebky za vtáčím zobákom môže fungovať ako ochranná prilba a tlmiť údery. Keďže jazyk ďatľa sa tiahne za lebkou od nozdier až po zobák, niektorí dokonca vyslovili domnienku, že drží mozog na mieste ako bezpečnostný pás. Žiadna z týchto teórií však nie je presvedčivá. Nakoniec sa zdá, že veda má odpoveď. V roku 2022 tím vedcov analyzoval videozáznamy ďatľov a zistil, že v hre nie je žiadne tlmenie nárazov. Namiesto toho veľkosť a tvar ďatľovho mozgu zabraňujú nebezpečnému vnútrolebečnému tlaku. Okrem toho majú ďatle minimálny priestor pre mozgovomiechový mok, čo obmedzuje pohyb mozgu vo vnútri lebky. Podľa výpočtov vedcov by ďateľ mohol ďobať dvojnásobnou rýchlosťou, než je bežné, a to bez rizika poranenia mozgu.
