Keď sa povie slovo mesto, väčšina z nás si predstaví sivú betónovú džungľu. Aj preto je tvorba Milla ako závan čerstvého vzduchu. Tieto ponuré budovy totiž využíva ako svoje plátno a mení ich na farebné výtvory. Vďaka svojej predstavivosti a talentu zdobí ulice a zvyšuje tak úroveň pouličného umenia.
Jeho umelecká cesta začala láskou k mestským uličkám. Ako množstvo mladých ľudí, aj on vzal do ruky sprej a skúšal tvoriť. Ulice vníma ako silné plátno, ktoré dokonale prispievajú k dynamike mesta.
Millo uviedol, že inšpiráciu čerpá v mestskom chaose, ale aj v ľudských emóciách. Každé mesto žije vlastným tempom a jeho úlohou je ho dôverne zachytiť. Prezradil, že každej tvorbe predchádza dialóg. Necháva na seba hovoriť budovy a potom graficky zaznamenáva ich príbehy.
Verí, že v jednoduchosti je krása. Prostredníctvom svojich malieb rozpráva o témach lásky, nádeje a jednoty, ktoré netreba vždy vyjadrovať len slovami. Zároveň uviedol, že jeho cieľom je ukázať ostatným, aké dôležité je prekonávať prekážky. Každá budova má totiž tie svoje, či už ide o počasie, mestské povolenia alebo neustále sa meniace okolie.
Jeho diela prekračujú hranice umenia a menia monotónne mestá na poetické príbehy. Páčilo by sa vám niečo podobné aj u nás? Myslíte si, že má takéto umenie zmysel?
