Videli ste niekedy rozkošnejšieho párnokopytníka? Kančila si rozhodne hneď zamilujete. 

Možno veľkosťou ani vzhľadom nevynikajú, no stačí sa na ne len pozrieť a človeku sa v momente roztopí srdce. Ruku na srdce, videli ste niekedy milšiu tvár? No aby to nebolo celé len o vzhľade, kančily patria medzi ohrozené druhy, s ktorými sa človek tak ľahko nestretne a pritom ich život prináša hneď niekoľko prekvapení. 

Kde sa toto roztomilé zviera prirodzene pohybuje? Za svoju domovinu považuje Indonéziu. Ak máte slabosť pre sladké, plaché a jedinečné zvieratá, hneď vám jeden taký druh predstavíme. Verte, že tak ľahko na neho nezabudnete a rozhodne by ste si jedného zaobstarali aj k sebe domov. 

Kančil má zuby podobné klom

Všetci poznáme kly diviaka a rozhodne by sa nikto s nimi nechcel stretnúť, tobôž nie prísť s nimi do kontaktu. Napriek tomu, že kančily nemajú parohy (ako by možno niekto očakával), majú pomerne nebezpečné zuby pripomínajúce kly. Je to jedna z mála náležitostí, ktorými boli prírodou obdarení, aby sa mohli brániť pred predátormi. 

Tieto zuby môžeme nájsť u samcov, ale aj u samíc. A aj keď by mali pôsobiť hrôzostrašne, v skutočnosti im pridávajú na rozkošnosti. 

Sú plachí

Pravdepodobne ste sa s týmto stvorením naživo nikdy nestretli a možno ste o nich ani nepočuli. Medzi ich hlavnú vlastnosť patrí plachosť. Žijú osamote, nevytvárajú skupiny a radi sa zdržiavajú napríklad vo vysokej tráve tak, aby ich nebolo vidieť. Stretávajú sa len za účelom párenia, a takisto ani matka veľmi dlhú dobu nezostáva so svojimi mláďatami. 

Sú to nočné tvory, ktoré v prípade, že stretnú predátora, zamrznú na mieste a keď to najmenej čaká, najvyššou možnou rýchlosťou sa rozbehnú späť do lesa. 

Veľkosť 

Kančil je považovaný za jedného z najmenších párnokopytníkov žijúcich na Zemi. Jeho váha zvyčajne nepresiahne 5 kilogramov a dĺžka jeho tela sa pohybuje v rozmedzí od 40 do 75 centimetrov. Má pomerne krátke a hlavne tenké nožičky, krátku jemnú srsť sfarbenú do odtieňov hnedej až ryšavej. Disponuje malou hlavou s veľkými tmavými očami. 

Dokážu „liezť“ i plávať 

Aj keď ich nohy vyzerajú slabo a úboho, v skutočnosti sú veľmi silné a pevné. Práve preto sa dokážu pohybovať nie len po zemi, ale dokážu liezť aj po stromoch. Častokrát môžu odpočívať na nízkych konároch stromu, kde sa cítia bezpečne.

Okrem lezenia dokážu aj plávať (hlavne, keď sa snažia ujsť pred predátorom). V ojedinelých prípadoch si dokonca dokážu vyhrabať noru, kde môžu odpočívať.

Majú extrémny dlhý jazyk 

Aj keď je ich telo malé, dĺžkou jazyka by prekonali nejedno zviera. Živia sa bobuľami, listami, ale i hmyzom – pri vyťahovaní ktorého sa im dlhý jazyk naozaj zíde.  Okrem získavania potravy, používajú jazyk aj na čistenie tváre. Dĺžka jazyka môže dosiahnuť až 12 centimetrov, čo môže byť až jedna tretina dĺžky ich tela.

Boli lovení pre mäso 

Hoci sú to tak nevinné a milé zvieratá v minulosti sa pomerne často lovili pre mäso. Na ich odchyt používali lovci rôzne pasce, psov alebo ich jednoducho strieľali zbraňami. Okrem mäsa (ktoré bolo veľmi vážené a obľúbené, údajne chutnejšie ako zverina) využili aj kožu. 

Dnes je ich lov zakázaný. 

Zdroj