Premýšľali ste niekedy nad tým, aké je to ocitnúť sa v kóme? Možno ste niekoho takého poznali osobne, no ak aj nie, nepochybne ste videli aspoň filmy, kde sa vyskytla osoba v kóme. Ponúka sa otázka – vnímajú tí ľudia, čo sa okolo nich deje? Počujú, cítia? Alebo je to ako spánok, prípadne si realitu vôbec neuvedomujú?
Je toľko otázok a tak málo odpovedí – jedno je ale jasné – nikto by sa dobrovoľne v kóme ocitnúť nechcel. No je veľa ľudí, ktorí sa z nej prebudili, no a tí sa rozhodli podeliť so svojimi dojmami a pocitmi. Na jednom sa však zhodli – údajne bolo pre nich najhoršie “prebúdzanie” – akýsi boj vo vašej mysli o ovládnutie vlastného tela.
Takže, ak sa chcete dozvedieť viac, stačí, keď budete pokračovať v čítaní tohto článku.
Byť pri vedomí a neovládať svoje telo
Lekármi mi bola indikovaná kóma, ktorá trvala neuveriteľne dlhých šesť týždňov. Na prebudenie si pamätám dodnes a pravdepodobne na to nikdy nezabudnem. Jednoducho som začal vnímať, no absolútne som netušil, čo sa stalo. Vnímal som seba, svoje myšlienky, no nemohol som ani len otvoriť oči, nieto ešte rozprávať alebo pohnúť sa. Prirodzene som začal panikáriť, dokonca som si na chvíľu myslel, že som mŕtvy.
Potom som si ale uvedomil, že sa musím čím skôr upokojiť, inak sa zbláznim a nikto nebude o tom ani len vedieť. Bolo to do zúfania. Všade som počul zvuky prístrojov, na ktoré som bol napojený. Započúval som sa a opäť upadol do spánku, keď som sa prebudil druhýkrát, nado mnou stál doktor. Dokázal som otvoriť oči, onedlho aj sám dýchať a zťažka rozprávať. Vtedy som vedel, že už budem v poriadku.
Môžete si myslieť, že ste zomreli
Minulý rok som po nesmierne ťažkom a závažnom chirurgickom zákroku strávil v kóme 8 dní. Keď som si uvedomil, že dokážem vnímať a premýšľať, moja prvá myšlienka smerovala k smrti. Myslel som si, že už nie som medzi živými, a tak som začal premýšľať, či sa stretnem s mojim otcom, ktorý zomrel len nedávno.
Keď sa ale dlhšie dobu nič nedialo, uvedomil som si, že som pravdepodobne stále nažive. Krátko na to som začal vnímať aj svoju manželku, ktorá bola po celý čas so mnou, držala ma za ruku, spievala mi a dokonca ma povzbudzovala aj v čase, keď sa lekári rozhodli prebudiť ma.
Ešte aj dnes, po roku, sa mi vháňajú slzy do očí pri pomyslení na to, ako veľmi ma musí ľúbiť a akú vieru a oddanosť mi preukázala.
Vnímate všetko, čo sa deje okolo vás
Ako dieťa som mal závažnú meningokokovú infekciu, kvôli ktorej som skončil v kóme na dobu piatich týždňov. V tom čase sa mi neustále niečo “snívalo”, čo ma ale prekvapilo – všetko som si pamätal aj po prebudení.
Mal som len 12 rokov, a tak vždy, keď ma v nemocnici navštívila matka, čítala mi z knihy Pán prsteňov. Keď potom odišla, snívali sa mi o tom. V sne som sa napríklad rozprával s Frodom alebo strieľal z luku ako Legolas.
Keď som sa zobudil, mal som pocit, akoby prešiel dlhý čas, veľmi dlhý čas.
Zdalo sa mi, akoby som iba žmurkol
Stal som sa obeťou autonehody v rámci ktorej som utrpel zranenie hlavy, a tak ma lekári uviedli do kómy, ktorá mala trvať 3 dni. Áno, viem, že to nie je extrémne dlhá doba, no i tak som po prebudení mal pocit, akoby od momentu, čo som pocítil náraz auta ubehla iba sekunda, akoby som iba žmurkol a nič nebolo medzitým – žiadna operácia, žiadna kóma.
