Dobroty, ktoré sa zachovali z čias Osmanskej ríše. Čím sa Turecko môže pýšiť?

Každý v Osmanskej ríši si bol vedomí toho, že sultáni si radi doprajú chutné kvalitné jedlo, s ktorým teda rozhodne nešetria. Palác Topkapi sa v 15. storočí mohol pochváliť 100-členným osadenstvom kuchyne, ktoré sa podieľalo na príprave jedla (v 16.storočí, počas vlády Sulejmana Nádherného to bolo až 500 členov).

Faktom je, že sultáni si na jedlo naozaj potrpeli a cenili si luxus, ktorý bol mnohokrát nesmierne drahý, no nebolo možné, aby sa uspokojili len tak s hocičím. Kuchári preto používali exotické korenie a ďalšie vzácne suroviny, ktoré nie zriedka dovážali aj zo susednej Perzskej ríše alebo z Číny. 

Sultáni sa však o svojich chutiach a stravovacích návykov neradi rozširovali. Kuchári museli poznať všetky recepty naspamäť a predávať ich ďalším len v nevyhnutných prípadoch, nebolo totiž prípustné, aby sa tie recepty dostali k hocikomu. Naproti tomu sú tu typické turecké pokrmy či nápoje, ktoré sa ešte aj dnes pripravujú podľa tradičnej receptúry.

A práve vďaka nim patrí Turecko medzi krajiny s veľmi zaujímavou kultúrou a chutným jedlom. Poďme si ich tradičné dobroty predstaviť. 

Baklava

Turecká kuchyňa sa do veľkej miery špecializuje práve na sladké pokrmy ako sú rôzne sladkosti, džemy, džúsy a sirupy. A práve typická baklava patrí medzi ich najluxusnejšie dezerty (jej pôvod sa datuje tisíce rokov dozadu, k starým Asýrčanom, pričom platí, že Osmania ju priviedli k dokonalosti). 

Spočiatku si túto dobrotu mohli dovoliť len bohatí (bola veľmi cenená pre jej náročný spôsob prípravy, kde bolo dôležité, aby cesto bolo tenké ako papier, k tomu sa používali orechy a med), dnes je už ale našťastie dostupná väčšine ľuďom. 

Kebab

Turecký kebab má dlhú históriu. Isté legendy rozprávajú o tureckých bojovníkoch, ktorí si na šable napichovali mäso, grilovali ho na ohni a následne jedli (to potenciálne mohli byť začiatky prípravy kebabu). Na dobrom kebabe si pochutnávajú aj sultáni, napríklad sultán Abdulaziz.

Šerbet

Ide o nápoj, ktorý sa pripravoval z rozdrveného ovocia zmiešaného s bylinkami a kvetmi. Išlo o sladký nápoj, ktorý sa s obľubou podával ešte pred jedlom, ale i počas jedla na osvieženie. Recepty sa však rôznia, no jeden z tých, ktoré sa zachovali obnáša prípravu sirupu vyrobeného z dule, jablka, hrušky, broskyne a marhule, ktorý sa následne zmieša s ľadovou pramenitou vodou.

Börek

Prvýkrát sa na stoloch objavil už v 15.storočí. Toto slané pečivo je populárne ešte i dnes. Tvarom pripomína trojuholník, mesiačiky alebo štvorce a naplnené je jahňacím mäsom, syrom alebo zeleninou. 

Takou exotickejšou variantou bol börek plnený mletým mäsom, sušenými marhuľami, datľami a gaštanmi. 

Čaj 

Oveľa dlhšiu história má v Osmanskej ríši káva, avšak netrvalo príliš dlho, kým si osvojili i čaj. Dostal sa k nim z Číny a pomenovali ho „cay“ (vyslovuje sa „chai“) podľa čínskeho slova pre čaj. Koncom 19.storočia sa začalo šíriť povedomie o jeho zdravotných výhodách a krátko na to sa Osmani pokúsili pestovať vlastný čaj, ktorý sa ale uchytil až po páde Osmanskej ríše. 

Zvláštnosťou je ich spôsob prípravy čaju – varenie podobné ruskému štýlu – viacvrstvová nádoba na varenie vody a príprava intenzívneho, koncentrovaného nápoja. V súčasnosti sa do neho pridáva jedna alebo dve kocky cukru na zjemnenie jeho výraznej chuti.  

Ayran

Tento jogurtový nápoj nezvyčajný svojou slanou chuťou pochádza ešte z čias pred Osmanskou ríšou. Napriek tomu sa považuje za turecký národný nápoj a obľúbený je i v krajinách ako Grécko, Irán a Libanon. Vytvorený bol zmiešaním jogurtu s vodou. 

Je považovaný za nápoj vhodný na letné obdobie (najmä pre svoju osviežujúcu chuť – kombinuje sa kyslá chuť jogurtu so soľou).

Zdroj