Aj napriek tomu, že je človek z veľkej miery racionálnym tvorom, z pomerne veľkej časti nás ovplyvňujú aj emócie a pocity, takže aj keď sme si niekedy vedomí toho, že sa reálne nemáme čoho obávať a nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo, stále pociťujeme nepríjemný pocit strachu a obáv.
Niektoré veci a súvislosti s nimi sú skrátka všeobecne desivé a ľuďom naháňajú hrôzu. Môže to byť napríklad tým, že v nás vyvolávajú desivé predstavy alebo spomienky, ktoré môžu prejsť až k fyzickým prejavom.
Strach je totiž kľúčovou súčasťou prežitia každého jedného živočícha a je v nás zakorenení už od čias dávnych predkov.
Niektoré z týchto strachov sa môžu zmeniť až na fóbie. Predstavme si to, čoho sa ľudia boja najčastejšie.
Výšky
Stačí, že sa blížite k okraju alebo sa pozriete smerom nadol – jednoducho ide o to, že si uvedomíte vzdialenosť medzi vami a zemou a spustí sa vo vás obrovský nevysvetliteľný strach až panika.
Tento strach však v sebe nemáme zakorenení, nie je možné, aby sme sa s ním narodili. Vedci teda začali skúmať, kedy dochádza k tomu, že sa začneme báť výšok – na základe výskumu predpokladajú, že je to práve v období, kedy sa dieťa začína učiť plaziť, chodiť až behať. Začíname sa báť výšok po tom, čo si začneme uvedomovať priestor a náš pohyb v ňom.
Hady
Hady sú už od nepamäti považované za zlé, kruté a úlisné stvorenia. Máme voči nim strach a zároveň rešpekt už od nepamäti. Pritom platí, že náš mozog je na tieto tvory nesmierne citlivý, naše oči ich dokážu veľmi rýchlo zaregistrovať a informovať náš mozog o ich prítomnosti a nebezpečenstve, ktoré nám hrozí.
Oči
Možno sa pýtate ako je to myslené. Nie nemyslíme, že by sa niekto bál vybratých očných buliev, kdesi vo formaldehyde v pohári (aj keď aj to je pomerne desivé). Avšak máme na mysli očný kontakt. Mnoho ľudí sa mu totiž vyhýba, pretože im to je nadmieru nepríjemné ho udržiavať, či už s človekom, ktorého pozná alebo je pre neho cudzí.
Je to zvláštne to tak povedať, ale keďže vieme, že oči sú okná do duše, môže sa vám stať, že ak sa niekomu pozriete do očí, až vás zamrazí, nečakane vás prepadne pocit strachu. Môže to byť tým, že nadobudnete pocit, že daný človek nepatrí k tým dobrým, alebo sa to tiež dá vysvetliť tak, že vy sami máte pocit absolútneho odhalenia, čo prirodzene, nie je nikomu príjemné.
Tiež môžete mať pocit, že vás daný pár očí neprestajne sleduje, s čím mávajú väčšmi problém ženy než muži.
Krv
Veľa ľudí sa bojí krvi. Problém býva hlavne pri pohľade na krv, alebo ranu, z ktorej krv vyteká či strieka. Stačí jeden pohľad a v momente dôjde k strate vedomia. Ak sa pýtate prečo, pravdepodobne za to môže evolúcia a vyvinutý reflex strachu.
V podstate ide o to, že pri pohľade na krv blúdivý nerv vyšle signál do srdca, aby spomalilo svoju činnosť a znížilo prietok krvi (aby sa zabránilo nadmerným stratám krvi, čo platí pri poranení). To však spôsobí nedostatočné okysličenie a stratu vedomia, čo má ďalší evolučný význam („hra na mŕtveho chrobáka“).
Tma
Nie sú to len deti, kto sa bojí tmy, aj veľa dospelých ľudí sa bojí a nie je to žiadna hanba. Prečo je to tak? Tento strach pramení z toho, že kedysi veľmi dávno ľudia lovili najčastejšie v noci, ktorá naozaj skrývala mnohé nebezpečenstvá v podobe napríklad šeliem.
Je známe, že dravé zvieratá ako medvede lovia v noci. Tma im totiž poskytne dokonalý úkryt a možnosť nepozorovane, v tichosti loviť. Takže tento strach je v nás akosi evolučne zakorenený.