Niekedy sa nám otázky o histórii vynárajú v hlave zdanlivo z ničoho nič alebo ich vyvolá niečo, čo sme čítali alebo videli. Rozmýšľali ste, či bola šikmá veža v Pise niekedy rovná? Alebo ako sa volali elektrické úhory pred zavedením elektriny? Možno sa nám nie vždy zdá, že na tieto otázky existujú odpovede, ale existujú! Či už vás zaujíma, kedy začali Rimania nosiť nohavice alebo či šašovia naozaj žonglovali, odpovede na tieto otázky môžete nájsť nižšie.
Spálili sa piráti na slnku?
Piráti mali problémy s prílišným vystavením sa slnku. V knihe The Mariner’s Chronicler, ktorá je zbierkou udalostí a osobných správ z morí, jeden kapitán opísal svoju „boľavú, veľmi červenú a pľuzgierovú“ pokožku po tom, čo si nechal obnažené stehná. Najlepším spôsobom, ako sa piráti mohli vyhnúť spáleniu od slnka, bolo mať čo najväčšiu časť tela zakrytú odevom a klobúkom.
Kedy začali Rimania nosiť nohavice?
Gréci a Rimania, okrem iných starovekých skupín, sú známi nosením rúch a tóg. Tóga v rímskej spoločnosti demonštrovala spoločenské postavenie a bohatstvo a vo všeobecnosti dávala jednotlivcovi pocit vlastného ja. Na druhej strane, nohavice sa spájali s nerímskymi obyvateľmi – alebo „barbarmi“. V prvom storočí pred naším letopočtom rímsky rečník Cicero komentoval agresivitu cudzincov, ktorí nosili nohavice, a až do druhého storočia nášho letopočtu sa rímski legionári dali od pomocných jednotiek rozoznať podľa toho, čo mali na nohách (okrem iných odlišností).
Nosenie nohavíc v meste Rím mohlo skutočne viesť k večnému vyhnanstvu. Spojenia medzi barbarmi a nohavicami nezanikli, ale vzhľadom na to, že gótske kmene osekávali rímsku cisársku autoritu, zákaz nosenia nohavíc nebol udržateľný. V šiestom storočí boli nohavice, často nosené pod tunikou, štandardnou módou.
Prečo sa pivo nebalí do plastových obalov?
V starovekom Egypte sa pivo skladovalo a prepravovalo v hlinených amforách, nádobách podobných tým, ktoré používali Gréci a Rimania. Hoci sklo existovalo už 2500 rokov pred naším letopočtom, pre väčšinu ľudí v starovekom svete by nebolo cenovo dostupné ani ideálne. Sklenené fľaše sa začali používať až v 17. storočí. V Spojených štátoch sa od roku 1935 na balenie piva používali sklenené aj hliníkové plechovky a v 70. rokoch 20. storočia sa predpokladalo, že používanie plastov na balenie piva má veľký potenciál.
Ukázalo sa, že realita balenia piva do plastových obalov je zložitá. Čiastočne preto, lebo typ plastu, ktorý sa používa na plnenie nealkoholických nápojov do fliaš – polyetyléntereftalát (PET) – nedokáže dostatočne dobre zadržiavať kyslík, aby sa zabránilo stuchnutiu piva. Pivo musí byť tiež chránené pred svetlom a tónovanie skla je jednoduchšie ako pridávanie farby do plastu. Pasterizačný proces, ktorým sa pivo v Spojených štátoch podrobuje, si vyžaduje extrémne vysoké teploty, ktoré plast nevydrží. Existuje niekoľko úspešných pokusov o balenie piva do plastu. Napríklad spoločnosť Heineken začala predávať niektoré svoje pivá v plaste v roku 1998 a v roku 2015 predĺžila trvanlivosť fľaškového piva zavedením modernizovaného obalu.
Kedy naposledy Švajčiarsko skutočne bojovalo vo vojne?
Švajčiarsko, známe svojou neutralitou, oficiálne prijalo túto politiku až na Viedenskom kongrese v roku 1815. Švajčiarsko začalo prechádzať na neutralitu už po porážke od Francúzov pri Marignane v roku 1515. Švajčiarsko zostalo akýmsi nárazníkom, odkedy sa stalo neutrálnym, a podarilo sa mu vyhnúť sa účasti na aktívnych bojoch počas prvej a druhej svetovej vojny. Švajčiarsko síce uzatvára diplomatické dohody so zahraničím, je členom OSN, poskytuje veľké množstvo humanitárnej pomoci a prijíma utečencov, ale nezúčastňuje sa na vojenských aktivitách.
Švajčiarsko má aj armádu. Švajčiarska garda slúži ako oficiálna ochranná sila vo Vatikáne od roku 1506 a vojenská služba vo švajčiarskych ozbrojených silách je povinná.
Skutočne stredovekí šašovia žonglovali?
Áno, žonglovanie mohlo byť jedným z mnohých zábavných trikov stredovekých šašov, ale to nebol rozsah ich talentu. V stredoveku mali byť šašovia „blázni“, ktorí v rámci svojho povolania predvádzali najrôznejšie kúsky – vrátane prdenia. Niekedy boli šašovia aj akrobati a rozprávači vtipov.
Hoci sa šašovia spájajú so stredovekými dvormi, ich náprotivky nájdeme od staroveku až po súčasnú spoločnosť.
Mal niektorý z prezidentov USA tetovanie?
Nie je jasné, či mal niektorý z amerických prezidentov tetovanie. Predpokladá sa, že prezident Theodore Roosevelt mal na hrudi vytetovaný rodinný erb, ale nie všetci s tým súhlasia. Niektorí vedci tvrdia, že Rooseveltovo „tetovanie“ nebolo zámerné a v skutočnosti vzniklo pri incidente so strelným prachom, keď bol chlapcom.
Hovorí sa, že tetovanie mali aj ďalší prezidenti, napríklad John F. Kennedy, Andrew Jackson a Dwight D. Eisenhower.
