Niekedy sa reťazec udalostí vyvinie tak dramaticky, že sa musíme zastaviť a žasnúť. Historické udalosti nie sú iné – niektoré z nich sa v relatívne krátkom čase posunuli z nuly na 100. Či už to bola vojna, ktorá sa začala kvôli relatívne malému problému, náboženská transformácia, ktorá sa udiala vďaka jedinému textu, alebo vedecký pokrok, ktorý sa objavil v prekvapivo krátkom čase, mnohé udalosti v minulosti sa začali na jednom mieste a skončili niekde úplne inde. Čítajte teda ďalej a objavte niektoré udalosti z minulosti, ktoré sa vystupňovali veľmi, veľmi rýchlo.
Požiar Londýna sa začal v malej pekárni a zničil 13 000 domov
Pekár Thomas Farriner – ktorého pekáreň sa nachádzala na Pudding Lane v Londýne v 17. storočí – sa zapísal do pamäti kvôli tragickej súvislosti. Práve v jeho pekárni sa v roku 1666 začal veľký požiar Londýna. Obchod vypukol v plameňoch po tom, ako Farriner neuhasil oheň vo svojej peci a ten sa rýchlo rozšíril. Plamene lačne preskakovali z jednej ulice na druhú, keďže Londýn bol preplnený drevenými budovami.
V priebehu troch dní bolo zničených viac ako 13 000 domov, ako aj katedrála svätého Pavla. Približne 100 000 Londýnčanov zostalo bez domova. Bola tu však aj svetlá stránka. Keďže v plameňoch zhorela veľká časť mesta, Londýn sa mohol obnoviť vďaka širším uliciam a ohňovzdorným materiálom.
Silná búrka viedla k povstaniu v Číne
Počasie zohráva v histórii ľudstva významnú úlohu, od ničivých suchôt až po smrteľné mrazy, v dobrom aj zlom. Niektoré časti starovekej Číny to vedeli veľmi dobre. V roku 209 pred n. l. počas dynastie Qin vláda vyzvala roľníkov, aby sa vybrali do Yuyangu a bránili túto oblasť. Malo to však háčik: Museli prísť do Yuyangu načas, inak im hrozila poprava za nesplnenie úlohy.
Nanešťastie, skupinu zabrzdil prudký dážď a nemohla sa dostať do Yuyangu načas. Namiesto toho, aby sa zmierili so svojím osudom, vodcovia skupiny Chen Sheng a Wu Guang viedli povstanie proti dynastii Qin.
Pokojný robotnícky protest v Rusku prerástol do revolúcie v roku 1917
V januári 1905 viedol kňaz skupinu 150 000 ruských robotníkov – mužov, žien a detí – do petrohradského Zimného paláca, sídla cára Mikuláša II. Prišli do paláca, aby cárovi ukázali petíciu vyzývajúcu na zmenu v Rusku. Pokojní demonštranti verili, že Mikuláš nevie o ich utrpení; keby to pochopil, mali pocit, že by sa o nich postaral. Iróniou je, že Mikuláš ani nebol v Petrohrade, aby si vypočul ich sťažnosti. Namiesto toho protestujúci čelili palácovej stráži, ktorá čoskoro začala strieľať do davu, pričom zabila a zranila stovky, ak nie tisíce ľudí.
„Krvavá nedeľa“, ako sa masakra stala známou, vyvolala krátkodobú revolúciu, ktorá napokon pripravila pôdu pre transformujúcu ruskú revolúciu v roku 1917. Tieto udalosti napokon zmenili politické a spoločenské vzťahy na ďalšie desaťročia.
Snaha Henricha VIII. rozviesť sa so svojou prvou manželkou viedla k založeniu úplne novej cirkvi
V roku 1520 bol anglický kráľ Henrich VIII. mužom s poslaním. Chcel sa rozviesť so svojou prvou manželkou Katarínou Aragónskou. Rozvod v 16. storočí nebol jednoduchou úlohou, pretože právo udeľovať rozvody mali len pápeži – a vtedajší pápež nechcel dať Henrichovi to, čo chcel.
Napriek tomu, Henrichovi poradcovia našli cestu von: oddeliť sa od katolíckej cirkvi, založiť protestantskú Anglikánsku cirkev s Henrichom na čele a dosiahnuť rozvod týmto spôsobom. Henrichova snaha o rozvod tak odštartovala anglickú reformáciu, obdobie náboženských, politických a sociálnych prevratov v Anglicku.
Zabité prasa takmer rozpútalo vojnu medzi USA a Veľkou Britániou
Ostrovy San Juan, rozdelené medzi USA a Spojené kráľovstvo, boli domovom Američanov aj Britov. V roku 1859 zastrelil americký farmár na ostrove San Juan prasa, ktoré sa zatúlalo na jeho pozemok a pomohol si jeho produktmi. Nanešťastie, prasa patrilo Britom a tí chceli Američana pohnať k zodpovednosti.
Napätie sa vystupňovalo do takej miery, že sa okolo ostrovov zmobilizovali americké aj britské jednotky. Konflikt však vďaka zásahu vládnych predstaviteľov nevyústil do totálnej vojny.
