Začiatky domestikácie zvierat ľuďmi sa datujú do obdobia približne pred 11 tisíc rokmi. Medzi prvými druhmi boli ovce, hovädzí dobytok, neskôr kozy. Ľudia tak robili za účelom ľahšieho získavania obživy.
Vlastnosti týchto zvierat sa však začali pod vplyvom človeka veľmi rýchlo meniť. Či už po stránke úžitkovej, alebo sa to týkalo ich exteriéru. Všetko sa to dialo za účelom ich zlepšenia, no i to so sebou privádzalo mnohé nevýhody a komplikácie.
Dnes sa však zameriame predovšetkým na stránku výzoru. Porovnáme si ako hospodárske zvieratá, ako sú nám dnes dôverne známe, vyzerali kedysi – predtým ako do ich genetického založenia začal zasahovať človek procesom cieleného šľachtenia.
Hovädzí dobytok
Hovädzí dobytok prešiel v priebehu rokov výraznou transformáciou chovu. Od predka tura domáceho, ktorý sa okrem iného využíval na prácu v poľnohospodárstve až k produkcii mlieka a mäsa. Malochovateľstvo bolo nahradené rozsiahlymi komplexmi fariem, kde sa môžu smelo chovať aj stovky kráv. Jedná sa predovšetkým o mliečne plemená šľachtené na obrovské vemená a vysokú produkciu mlieka s nadštandardnými parametrami.
Mäsové plemená sa zase môžu chovať externe, no i tu sa kompetentní „pohrali“ s genetikou s cieľom zvýšiť produkciu mäsa. A tak existuje plemeno Belgické modré s dvojitým osvalením zadnej časti.
Ovce
Predpokladá sa, že väčšina plemien oviec pochádza z európskeho muflóna. Ovce sa chovali predovšetkým za účelom produkcie mlieka a vlny. Dnes sa však už upúšťa od využívania vlny, preto sa šľachtenie presmerovalo na úžitok v podobe mlieka a mäsa. Takýmto plemenám sa hovorí, že sú kombinované. Existujú však i plemená čisto mäsové, ako napríklad Hampshire, či Suffolk, ktoré svojou mohutnou stavbou nepripomínajú typickú ovcu, skôr novodobú zmenšeninu nahnevaného býka s vlnou.
Kurčatá
Teraz sa zamerajme na brojlery – kurčatá chované na mäso. V porovnaní so svojím predkom dosahujú podstatne vyššiu hmotnosť. Cieľom chovateľov je dosiahnuť ju čím skôr, takže sa stáva, že brojlery nie sú pod ťarchou váhy schopné chodiť a ledva dokážu stáť. Za všetko môže genetické šľachtenie. Spotrebiteľmi najžiadanejšie sú veľké mäsité prsia, ktoré sú ako také o 80 percent väčšie ako tomu bolo v 20. storočí.
Ošípané
Domáce ošípané sa od svojich predkov odlišujú do takej miery, žeby sme takmer nepovedali, že sú príbuzní. Diviaky sa totiž vyznačujú tmavou srsťou (kombinácia sivej, čiernej a tmavohnedej) a takisto majú tvrdé štetiny. Tiež u nich môžeme nájsť pomerne nebezpečné kly, ktoré im slúžia na rýpanie sa v zemi.
Ošípané ako ich poznáme dnes nemajú štetiny, za to sa vyznačujú peknou ružovou farbou (aj keď existujú plemená ako napríklad Pietrain, či Duroc, ktorí majú inú farbu, či kombináciu farieb), nemajú kly a ich hmotnosť dosahuje podstatne vyššie čísla. Sú chované predovšetkým na mäso, získavať sa z nich však môže aj tuk.
Súvisí s nimi však aj problematika používania antibiotík, či rastových hormónov, alebo výrazná selekcia za účelom zvýšenia plodnosti na úkor zdravia matiek.
Králiky
Za predka všetkých druhov králikov za považuje králik európsky. Jeho domovinou bolo pôvodne Španielsko. Až v roku 200 s príchodom Rimanov začal ich proces domestikácie za účelom získania mäsa a kožušiny. Neskôr sa však začalo šľachtenie, pričom sa vytvorili plemená veľkej, strednej a malej veľkosti. Dnes poznáme aj zakrslé králiky, ktoré figurujú ako domáci miláčikovia. Vzhľadom, farbou či jemnosťou srsti sa už len zďaleka podobajú pôvodnému králikovi. O chove na mäso nemôže byť ani reč, väčšmi sa s ním môžete venovať športu, napríklad agility.
Holuby
Možno niekomu tieto vtáky prídu otravné a bezvýznamné, no pre Charlesa Darwina boli dokonalými stvoreniami na testovanie teórií o evolúcii. V rámci výskumu sa mu podarilo zistiť, že všetky holuby pochádzajú z jedného druhu, a to holuba skalného. Už za čias Darwina ľudia prevádzali v chove holubov selekciu, za účelom získania niečím zvláštnych tzv.krásnych jedincov. Tieto holuby sa vyznačujú ozdobným perím (napríklad môžu mať operené končatiny) alebo sa môžu vyskytovať v celej škále farebných variácií.
