Povedali ste si niekedy: „Pre kúsok pizze, dobrý rezeň, či chutný koláč by som aj vraždil“? No, v skutočne nie ste sami, len s tým rozdielom, že sa našli prípady, kedy to ľudia naozaj zrealizovali.
Nie, nejde o výmysel, počas histórie sa viedli vojny o jedlo. Len zriedka to boli vojny nekrvavé, častejšie svojou brutalitou vyrážali dych.
Aby bolo jasné, nie všetky vojny vedené o jedlo sa začali preto, že bol niekto hladný. Občas za to mohli obyčajné nedorozumenia, v iných prípadoch sa jedlo využívalo ako vhodná výhovorka na začatie územných sporov. Bez ohľadu na to, ako tieto vojny začali, jedlo zohrávalo hlavnú úlohu v každej z nich.
Austrálska vláda vyhlásila vojnu Emu za to, že jedol príliš veľa plodín
V 30. rokoch premnožená populácia emu zdecimovala v západnej Austrálii značnú časť plodín. Poľnohospodári v regióne boli veteránmi z prvej svetovej vojny, ktorým vláda udelila pôdu výmenou za ich služby. Tvárou v tvár potenciálnej katastrofe austrálska vláda vyhlásila týmto nelietavým vtákom vojnu.
Neďaleko Perthu bola zvolaná armáda, ktorá vyšla na bojisko v ústrety emu. Ako sa ukázalo, obrie, úskočné vtáky nestoja a nečakajú na zastrelenie. Emu sa rozpŕchli, vytvorili chaos a zmizli. Guľometníkom sa podarilo zabiť len 10 až 12 vtákov z 1000 kusového kŕdľa.
Krátko na to sa armáda zbalila a zamierila domov, pričom muníciu nechala v rukách farmárov, aby si mohli strieľať emu sami.
Osmanskú ríšu zničila vojna vína
Osmanská ríša bola na vrchole rozmachu, keď prišiel sultán Selim II. Selim sa o svojich ľudí nestaral ani zďaleka tak ako o pitie a jeho obľúbeným nápojom bolo víno z Cypru. Keď mu v roku 1571 začalo toto víno dochádzať, rozhodol sa získať ho útokom na Cyprus. Hoci bol tento vojnový akt na prvý pohľad úspešný, reakcia naň bola zničujúca. Selim stratil takmer celé námorníctvo a Osmanská ríša zažila úpadok, z ktorého sa už nikdy nespamätala.
Prasacia vojna bola vedená kvôli jedinému prasaťu
V skutočnosti sa prasacia vojna viedla kvôli prasaťu a zemiakom. V 50. rokoch 19. storočia existovalo nepokojné prímerie medzi americkými a britskými obyvateľmi uviaznutými medzi pobrežím Kanady a Washingtonu. Zmätená hranica medzi Kanadou a USA sťažovala presné určenie, kto kam patrí.
Napätie vyvrcholilo v júni 1859, keď sa britské prasa zatúlalo na americkú farmu a začalo tam vyjednať zemiaky. Farmár v návale zúrivosti prasa zastrelil. Majiteľ ošípaných dal farmára zatknúť. Americký veliteľ, ktorý nenávidel Britov, sa o tom dozvedel a poslal na ostrov pešiu rotu. Briti odpovedali vyslaním vojnových lodí. Nikto nezomrel a vojenské napätie sa čoskoro rozptýlilo, ale dohoda o rozdelení územia bola dosiahnutá až v roku 1872 .
Vojna pečiva, bojovalo sa o jednu pekáreň
Dávajte pozor na Francúzov, svoje pečivo berú až príliš vážne.
Po nezávislosti Mexika (od Španielska) bola krajina v chaotickom stave. Rozsiahle rabovanie a nepokoje v roku 1838 zničili mnohé podniky vrátane podniku francúzskeho cukrára Remontela.
Remontel požiadal mexickú vládu o kompenzáciu, kde ho v podstate vysmiali. Preto predložil svoj prípad francúzskej vláde. Francúzsko použilo Remontela ako odrazový mostík k vymáhaniu 600 000 pesos od Mexika.
Mexická vláda nezaplatila ani jedno centavo. Francúzsko zablokovalo mexické prístavy vojnovými loďami a prepadlo mesto Veracruz. Mexiko vyhlásilo Francúzku vojnu a povolalo armádu.
Nakoniec Briti sprostredkovali a uzavreli prímerie medzi týmito dvoma krajinami a Mexiko zaplatilo Francúzsku požadovaných 600 000 pesos.
Rím chcel dobyť Egypt, aby získal obilie
Keď sú vaši ľudia hladní, pretože nemajú jedlo, čo má vládca robiť? Rímsky vládca sa rozhodol netrápiť svojich ľudí hladom, ale prosto si to jedlo vziať. Konkrétne od niekoho, kto toho má veľa, a teda od Egypta.
Okolo roku 30 pred Kristom Kleopatra zomrela a Egypt bol zrelý na zánik. Rimania sa to rozhodli využiť a kráľovstvo dobyli. Mohli ho tak používať ako prostriedok na získavanie obilia a chleba po stáročia. Táto oblasť bola dokonca nazývaná „chlebník “ kvôli bohatstvu obilia.
Vojna o soľ zabila pápeža
V roku 1482 sa v Taliansku začala vojna nazývaná vojna o Ferrara, tiež známa ako soľná vojna.
Vojna sa viedla kvôli obchodu so soľou, ktorý bol podľa obchodnej zmluvy obmedzený na Benátky. Muž menom Ercole porušil tento pakt predajom soli vo Ferrare. Pápež Sixtus IV. bol z toho trochu zaskočený a spolu so svojimi benátskymi spojencami vyhlásil Ercolovi vojnu. Vojna sa skončila, keď Ercole vyjednal zmluvu s Benátčanmi bez pomoci Sixta. Pápež bol taký rozzúrený, že zomrel na zlyhanie srdca.
Smrť jednej kravy odštartovala prvú vojnu Siouxov
V roku 1854 nastala chvíľa mieru medzi bielymi prisťahovaleckými osadníkmi, z ktorých mnohí boli mormoni, a domorodým kmeňom Siouxov na území Nebrasky. Pokoj však nemal trvať dlho.
Na území dnešného Wyomingu sa krava patriaca mormonským cestovateľom zatúlala príliš ďaleko od stáda a bola zabitá miestnym domorodcom. Odpoveďou bola naozaj premrštená. Vojaci išli zatknúť zodpovedných Siouxov a nakoniec zabili i náčelníka kmeňa. V odvete kmeň zabil 27 vojakov, čo tlač označila za masaker. Nasledovali Siouxské vojny, a to všetko len pre jednu nezbednú kravu.
Severná a Južná Kórea, spor o modré kraby
Severná a Južná Kórea medzi sebou nemala zdravý vzťah od ich rozdelenia v roku 1945. Okrem iného sa obe Kórey pobili o modré kraby žijúce vo vodách, na ktoré si nárokovali oba národy. Nie je to vojna ako taká, ale napriek tomu ide o násilný konflikt.
Žlté more, ktoré leží medzi Kóreou a Čínou, zažilo v rokoch 1999 a 2002 dva krvavé strety kvôli krabom. V oboch prípadoch bolo vidno rybárov z protiľahlých krajín, ako ťahajú kraby v regiónoch, ktoré sú pre nich zakázané. Nasledovalo násilie. Samozrejme, boj o kraby svedčí o oveľa hlbšom probléme, o hraničných sporoch a nárokoch na suverenitu, no faktom zostáva, že hodnota modrého kraba ako potravinovej komodity podnecovala násilie.
Bostonské pitie čaju
Pravdepodobne ste to už počuli, ale stojí za to si to zopakovať. V 70. rokoch 18. storočia Briti uvalili dane na americké kolónie na tovary, ako sú známky, korenie a čaj, a kolonialisti z toho neboli príliš nadšení. A tak sa niektorí chlapíci, ktorí sa volali „Sons of Liberty” , rozhodli ukázať Británii, čo si naozaj myslia o daniach tým najlepším spôsobom, aký im napadol – čaj hodili do bostonského prístavu. Nazvite to symbolickým aktom bostonského čajového večierka, ktorý v podstate započal americkú revolúciu.
