Prehrabme sa v najnebezpečnejšej historickej krabici hračiek. Od šípok po podivné vedecké súpravy s tragickým koncom.
Šípky na trávnik
V 70tych a 80tych rokoch sa považovalo za dobrú zábavu hádzanie ostrých šípok po dvore. Tzv. Jarty boli akýmsi krížencom medzi tradičnými krčmovými šípkami a detskou zábavkou na dvore. Šípky sa hádzali do podkov rozmiestnených v rôznych vzdialenostiach a bola to rozhodne hra, ktorá nepatrila do detských rúk. V roku 1987 to kalifornská rodina pocítila na vlastnej koži, keď ich 9 ročný syn hodil jednu zo šípok príliš horlivo a nechtiac trafil priamo do lebky svojej 7 ročnej sestry. Tá krátko nato skolabovala a o tri dni neskôr zomrela.
Mnohé ďalšie prípady spôsobili trvalé poškodenie hlavy, očí alebo tváre. S takýmito usvedčujúcimi dôkazmi bol Jarts stiahnutý z amerických obchodov týždne pred Vianocami v roku 1988 a Kanada ho čoskoro nasledovala. Odvtedy sú v oboch krajinách zakázané.
Trampolíny
Dávno pred tým, ako sa trampolíny ocitli na viacerých dvoroch, napadlo 16 ročného gymnastu Georgea Nissena vytvoriť pružinu siete tým, že natiahol plátno z postele na kovový rám. Aj, keď o niekoľko vylepšených prototypov neskôr využila Nissenovu trampolínu NASA na tréning astronautov, táto na prvý pohľad nevinná zábavka prispieva ročne v domácnostiach k 100 000 zranení. Podľa Americkej pediatrickej akadémie môžu pokazenené kaskadérske kúsky viesť k trvalým poraneniam krčnej chrbtice.
Slip ‚N Slide
Počas leta 1960 Robert Carrier skonštruoval pre svojho syna s vinylom potiahnutým materiálu z čalúnenia lode jednoduchý „tobogán“, ktorý bol neskôr považovaný za dômyselný vynález. Spoločnosť Wham-O ho začala predávať v roku 1961. S novou zábavkou (nie len pre deti) sa však čoskoro valili aj zranenia v podobe modrín, až na niekoľko výnimiek. Pre dospelých boli dôsledky Slip ‚N Slide oveľa vážnejšie. Ich váha je omnoho väčšia, a tak neskĺzali po povrchu tak jednoducho ako deti. Mali tendenciu náhle zastaviť, čo spôsobilo, že hybnosť vpred vrazila ich telesnú hmotnosť do krku. Hlásené zranenia zahŕňali najmenej šesť dospelých, ktorí utrpeli zlomeniny krku, 8-ročné dieťa s poškodením mozgu, najmenej jedno úmrtie v 70 tych rokoch a 5000 zranení súvisiacich so Slip ‚N Slide len v roku 1988. Ľudia dostali za svoje zranenia milióny dolárov.
Hračky maľované olovom
Viktoriánske deti to nemali vôbec ľahké. Podľa BBC mali deti v roku 1850 v anglickom Walese pred dosiahnutím 5 roku života až 25% šancu na smrť. Okrem epidémie cholery k vysokej úmrtnosti prispeli hračky potiahnuté olovenou farbou alebo vyrobené výlučne z olova. To, že olovo škodilo zdraviu vedeli už Rimania, no výrobcovia hračiek ho aj naďalej používali kvôli jeho univerzálnosti. V skutočnosti mnohí ľudia považovali denné vystavenie olovu za relatívne bezpečné, pokiaľ boli hladiny nízke. Čo nebola a nie je pravda.
V roku 2006 zomrel 4 ročný chlapec z Minneapolisu na otravu po vložení olovenej hračky do úst. Od roku 2007 je nezákonné, aby hračky obsahovali viac ako 06,1978 percenta hmotnostnej koncentrácie olova vo farbách alebo náteroch.
„Gun Fighter“ hračkárska korková pištoľ
V rokoch 1976 až 1977 ponúkali diskontné obchody na Floride, v Georgii a Alabame hračkársku korkovú pištoľ „Gun Fighter“. Deťom sa pri hre podarilo časť hračky rozobrať, odstrániť ochranné plastové uzávery a odhaliť konce kovových tyčí. Ak by bola potom korková pištoľ vybitá, odhalené kovové tyče by vystrelili dopredu priamo do tváre alebo očí dieťaťa. Čo sa nezaobišlo bez reálnych prípadov. Zbrane boli stiahnuté z trhu o dva roky neskôr.
Súpravy atómových laboratórií
Olovené hračky sa zdajú byť úplne kuriózne, keď si uvedomíte, že jednou z hlavných zložiek hračky Gilbert Atomic Energy Lab bol urán. Súprava z roku 1950 poskytla deťom všetko potrebné na vykonanie viac ako 150 experimentov, vrátane štyroch typov uránovej rudy a zdrojov beta-alfa, beta a gama žiarenia. Zábavné nástroje, ktoré hra obsahovala boli napríklad zariadenie na sledovanie rozpadu atómov, Geigerovo počítadlo, ale aj 60 stranový sprievodca k vyhľadávaniu uránu, o ktorom sa vedelo, že je škodlivý a spôsobuje rôzne mutácie.
Tvorcovia si museli myslieť, že toto dôrazne formulované varovanie je dostatočné: „Používatelia by nemali vyberať vzorky rudy zo svojich pohárov, pretože majú tendenciu sa odlupovať a rozpadať a riskovali by ste, že sa vo vašom laboratóriu rozšíri rádioaktívna ruda.“
Výrobok bol stiahnutý v roku 1951 po predaji menej ako 5000 súprav.
Hračkárska pištoľ Zulu
Je ťažké začať vymenúvavať neduhy „hračkárskej pištole Zulu“, ktorá sa predávala koncom roku 1960. Citát z reklamy nám možno napovie:
„Mierne nafúknutie do zbrane a šípka strieľa rýchlosťou hurikánu.“
Nielenže deti nabili do zbrane nebezpečné projektily, ako sú ihly, ale mali tiež tendenciu sa pred tým zhlboka sa nadýchnuť, čím vdýchli obsah pištole do seba. V roku 1969 Národná komisia pre bezpečnosť výrobkov správne odporučila, aby bola hračka zakázaná, aj napriek vyhláseniu „NEŠKODNÉ“, ktoré kedysi odvážne svietilo na škatuli.
Deti v histórii to veru nemali ľahké. No byť obozretní aj dnes nikdy nie je na škodu.
