Ľudstvo sa od svojho vzniku stalo dôležitou súčasťou planéty Zem. Na okamih sa však skúsme zamyslieť, čo by sa stalo so svetom, ak by sa po zemi už neprechádzali ľudia. Ovplyvnilo by to nie len životné prostredie, ale aj rozmanité ekosystémy. Myšlienka sveta bez ľudí je možno desivá, ale otvára dvere k diskusii o dôležitosti ľudského vplyvu na našu planétu a o tom, ako by sa príroda prispôsobila životu bez nás.
Hlboko v guatemalskom pralese leží jeden z najznámejších pozostatkov mayskej civilizácie. Keď sa objavitelia prechádzali týmto regiónom našli ruiny, dnes známe, ako Tikal. Toto miesto si v priebehu tisícov rokov zobral hustý dažďový prales a veľké úsilie starých národov zapečatila zem. Tikal je príkladom sily prírody, do ktorej sme kedysi vstúpili, aj my. Otvára úvahu o tom, ako by vyzerala planéta, ak by ľudia jednoducho prestali existovať.
Iný druh panorámy
Aj, keď existuje mnoho teórií o tom, čo by mohlo viesť ľudstvo k vyhynutiu je maximálne nepravdepodobné, že by sme všetci zmizli v krátkom čase. Avšak, ak by sa tak aj stalo, náhly nedostatok ľudského zásahu by viedol k bezprostredným a dramatickým zmenám. Bez ľudí a ich čerpadiel by stúpajúca podzemná voda mohla zaplaviť metrá veľkých miest už v priebehu niekoľkých hodín po našom zmiznutí.
Počas nasledujúcich zím by bez ľudskej činnosti začali chodníky pod vplyvom mrazu praskať a poskytli by, tak výklenky pre semená prenesené vetrom a vtákmi. S otvorením nových biotopov by príroda rýchlym tempom prerástla bývalú betónovú džungľu. Budovy vystavené trvalému poškodeniu koróziou by naďalej degradovali. Najdlhšie by vydržali budovy vyrobené z prírodných materiálov, ako je aj kameň.
Keď sa svet stáva divokým miestom
Vďaka rozľahlým plochám poľnohospodárskej pôdy by došlo k rýchlej obnove hmyzu, pretože zánikom ľudí sa zastaví aj používanie pesticídov a iných chemikálii. Akonáhle sa začne dariť hmyzu, potom sa rastlinám bude dariť ešte viac. Celé biotopy sa postupne zotavia bez ďalekosiahleho vplyvu škodlivých látok vyprodukovaných človekom.
Tento prechod urýchli zvýšenie biodiverzity v celosvetovom meradle. Výskumníci, ktorí modelovali rozmanitosť megafauny na celej planéte, odhalili, že svet kedysi býval mimoriadne bohatý na zvieracie druhy, ako sú slony, tigre a nosorožce. To sa, ale s príchodom ľudí zmenilo. Ak by sa nevyvinul ľudský druh, bol by dnes stred Spojených štátov a časti Južnej Ameriky miestami s najbohatšou megafaunou na Zemi.
Aj, keby sme náhle zmizli z obrazu, stále by trvalo milióny rokov, kým by sa planéta zotavila z týchto minulých vyhynutí. V podstate, ak by neexistovali ľudské vplyvy, celý svet by bol jednou veľkou divočinou.
Príroda si vždy nájde cestu
Planéta sa môže nakoniec stať sviežejšou a rozmanitejšou, ale nemôžeme ignorovať účinky zmeny klímy, pravdepodobne najnezmazateľnejšieho vplyvu ľudstva na planéte Zem. Ak by napríklad došlo k výbuchom v priemyselných závodoch, ropných alebo plynových vrtoch, ktoré by mali svoje slovo aj dlho po tom, čo by sme boli všetci preč, obrovské množstvo oxidu uhličitého zachytávajúceho teplo by sa naďalej vypúšťalo do atmosféry. Avšak ani tu neostáva navždy.
Oceány zohrávajú zásadnú úlohu pri absorpcii množstva oxidu uhličitého zo vzduchu. Stále, ale existuje obmedzenie toho, koľko z neho môže pohltiť bez toho, aby sa jeho vody neokyslili na nezdravú úroveň. Bude trvať veľmi dlho, kým sa súčasné hodnoty CO2 úplne odstránia z našej atmosféry. Výsledné nepretržité otepľovanie povedie k ďalšiemu topeniu ľadovcov pričom sa uvoľní ešte väčšie množstvo skleníkových plynov zo zmäknutého permafrostu. Dnes už s istotou môžeme povedať, že dôsledky zmeny klímy budú trvať ešte dlho po našom prípadnom odchode.
No ako sa hovorí, nádej zomiera posledná. Počas Jurského obdobia bolo v atmosfére päťkrát viac oxidu uhličitého ako dnes. To viedlo k dramatickému zvýšeniu kyslosti oceánov. Je však zrejmé, že museli existovať morské druhy, ktoré sa s týmito neduhom vyrovnali, ďalej sa vyvíjali a stali sa súčasťou planéty, ktorú poznáme dnes. To môže znamenať, že napriek klimatickým extrémom a obrovským stratám, si príroda vždy nájde svoju cestu. Jedného dňa môže svet existovať bez ľudí, ale zvyšok planéty sa nezastaví v boji o prežitie.
Má vôbec zmysel premýšľať o tom, ako bude vyzerať naša planéta bez ľudí? Kto vie. Avšak pohľad na túto imaginárnu budúcnosť nás môže podnietiť k väčšej uvedomelosti našich činov v snahe zachovať si svoje miesto na planéte Zem.