Predstavte si, že si pokojne spíte vo svojej zohriatej posteli. Práve snívate ten najlepší sen a v tom vás zobudí nepríjemné búchanie na vaše okno. Presne takto to vyzeralo v Anglicku ešte predtým, ako sa používali budíky. Robotníkom búchali na okná kým nevstali z postele takzvaný „klopkači“. Nechali by ste sa budiť takýmito spôsobom?
Prečo vznikla táto profesia?
Predtým, ako mal priemerný priemyselný pracovník v Anglicku prístup k budíkom, musel ich niekto zobudiť. A tak vznikli klopkači, ktorí chodili po robotníckych štvrtiach po celej Británii s palicami, hrachovými strieľačkami, tyčami alebo čímkoľvek iným, čo by im pomohlo zaklopať na dvere a okná. Dôležité bolo, aby svojho zákazníka zobudili a presvedčili sa, že je naozaj hore.
Táto prax pokračovala vo veku industrializácie až do 60. rokov 20. storočia a ubúdala, keď si viac ľudí mohlo dovoliť vlastné hodinky a hodiny s budíkom. Podľa BBC to bolo bežné v mlynských mestách v severnej Británii alebo v Londýne, kde robotníci museli vstať skoro ráno, a dokonca aj u robotníkov v pivovaroch v menej priemyselných mestách v Dorsete.
Čas sa stal peniazmi
Historici tvrdia, že zamestnávatelia sa začali zaoberať časom a sledovaním hodín. Začiatok práce v továrňach v stanovenú hodinu počas dňa sa stal kľúčovým pre továrne aj pre robotníkov. Predovšetkým mzdy priemyselných robotníkov boli viazané časom – ak sa neprihlásili načas, dostali pokutu. V tomto kontexte sa v britskej priemyselnej spoločnosti objavili klepkači, ktorí plnili životne dôležitú povinnosť prebudenia priemyselných robotníkov.
V dôsledku toho sa stali neoddeliteľnou súčasťou odvetvia služieb vytvoreného s cieľom uspokojiť klientov z robotníckej triedy. Vďaka včasnému prebudeniu pracovníkov prispeli k priemyselnej produktivite. Zvyčajne klopkači obchádzali priemyselné mestá a prebúdzali klientov svojimi inovatívnymi nástrojmi. Niektorí používali palice, zatiaľ čo iní strieľali hrach cez niečo ako slamky. Tak alebo onak, klopkači použili svoje kreatívne spôsoby, aby dali svojim klientom vedieť, že je čas pracovať.
Klopkačka pani Watersová
Správa z roku 1878 v kanadských novinách, Huron Expositor, pani Watersová, klopkača na severe Anglicka, opísala, ako zobudila ľudí, ktorí prespali aj budíky.
Dôvod, prečo je klopanie v súčasnosti tak rozšírené, je tento: ľudia si na budík tak zvyknú, že ich nedokáže zobudiť, alebo ak ich zobudí, sú niekedy tak ospalí, že znova zaspia. To bol prípad osoby, ktorá ma požiadala, aby som ho zobudila. Často krát prespal budík, a tak si objednal moje služby.
Po roku mala 30 zákazníkov, ktorí požadovali jej služby klopania a po piatich rokoch 80 domov, kde zobudila obyvateľov. Z rôznych domovov zarábala rôzne sumy. Opísala aj to, ako sa zistilo, že to prebúdza aj susedov, ktorí vstávať nemuseli.
Nahnevaní susedia
Verejnosť sa sťažovala, že ju vyrušuje hlasné klopanie alebo zvonenie. Klopkači čoskoro zistili, že kým zobudili svojho zákazníka, ktorý zaplatil, z každej strany zobudili ďalších ľudí, ktorí si tieto služby neobjednali.
Preto upravili dlhú palicu, ktorou klopali na okná spální svojich klientov. Vrchol palice obmotali niečím mäkkým, aby nerušili susedov. Niektorí klopkači používali rybárske prúty a iné ďalšie náradie.
Zánik klopkačov
Postupom času si viac ľudí mohlo dovoliť kvalitné budíky a klopkači sa vytratili z ulíc. Ale Metropolitná univerzita v Manchestri má archívne video zo 40-tych rokov 20. storočia v Burnley v Lancashire, kde pomocou palice búchaním do okna prebúdza klopkač svojích zákazníkov.
Niektoré z prvých zmienok o tejto profesii sa našli v novinách v roku 1850, kde sa písalo, že mnohí mladí robotníci boli ochotní klopkačov zamestnať a zaplatiť im, aby neriskovali pokutu za meškanie do práce. Otázkou ostáva, kto budil klopkačov?
