Carl Panzarm – potetovaný, 182 cm vysoký muž so sivými očami – okolo roku 1920 cestoval načierno na lodi do Angoly, aby pracoval ako obchodný námorník. Keď sa vylodil v zálive Lobito, najal si pol tucta miestnych sprievodcov na výpravu na lov krokodílov. Ale Panzarm mal na mysli inú korisť. Keď sa ich kanoe plavilo dole vodou, Panzram zastrelil všetkých šiestich sprievodcov a hodil ich telá do vody ako potravu pre hladné krokodíly číhajúce vo vode.
To bol len jeden z mnohých zločinov vrátane 21 vrážd a viac ako 1000 znásilnení mladých chlapcov a mužov, ku ktorým sa Panzram priznal. Na rozdiel od očarujúcich a mazaných sériových vrahov Teda Bundycho a Rodneyho Alcalau, Panzram bol brutálne úprimný. „Žiadna z týchto vecí ma ani trocha nemrzí.“, povedal vo svojej autobiografii napísanej z jeho cely. „Nenávidím celé prekliate Ľudstvo vrátane seba.“
Ale mohol byť naozaj až taký zlý? Áno, teda aspoň podľa expertov, ktorí ho študovali a zistili, že korene jeho zla môžu pochádzať z jeho detstva. V roku 1891 sa Panzram narodil do chudobnej rodiny v Minnesote, jeho otec ich opustil, keď mal asi 8 rokov. Onedlho sa Panzram dostal so polepšovne s názvom Red Wing kvôli niekoľkým lúpežným vlámaniam. Red Wing vychovala Pnzrama v sadizme, trestali ho bitkami a znásilneniami, čo ho viedlo k uvedomeniu si, že „Svet je odporná diera a ja v ňom urobím poriadny bordel,“ povedal Harold Schechter, spisovateľ, ktorý sa špecializoval na sériových vrahov.
„Švihni si, ty ťarbavý bastard!“ uškrnul sa na kata, „Ja by som stihol zabiť 10 ľudí, kým ty sa tu pofľakuješ!“
Keď vyštudoval, strávil roky prespávaním na nákladných vlakoch. Počas jednej jazdy vo vagóne bol znásilnený skupinou cestujúcich, čo z neho spravilo „smutnejšieho, znechutenejšieho, ale múdrejšieho chlapca,“ napísal Panzram. V roku 1915 cestoval cez Idaho, Kaliforniu a iné štáty okolo rieky Columbia, kde vypaľoval a vlámal sa do budov, znásilňoval nespočetné množstvo mladých mužov a chlapcov. Približne v tom istom čase bol Panzram odsúdený na 7 rokov v Oregonskej štátnej väznici na 7 rokov za lúpež. Aby potrestali jeho vzdorovitosť, dozorcovia ho nechali hodiny visieť na trámoch, striekali na neho hadicou a nechali ho na samotke niekoľko týždňov kŕmiť sa švábmi.
Nie dlho po úteky z väznice, v roku 1918, spáchal Panzram svoje prvé vraždy. V New Yorku si najal námorníkov na prácu na jachte, kúpenej za zisk z lúpeží. Uspal ich alkoholom a všetkých desiatich zastrelil. Onedlho na to v Angole znásilnil malého chlapca ešte pred tým, ako sa vybral na lov krokodílov. Približne o rok neskôr sa ukryl na palube Lisabonskej lode, len aby sa uistil, že ho polícia sleduje a že vie o jeho zločinoch v Afrike. Takže chvíľu potom odcestoval na čierno do USA.
V roku 1928 bol Panzram zatknutý za sériu vlámaní a bol uväznený vo Washingtone D.C. Keď dozorcovia zistili, že sa snažil utiecť, stráže ho za putá zavesili na trám a bezhlavo ho mlátili. 26 – ročnému dozorcovi bolo Panzrama ľúto, tak mu dal dolár, aby si mohol kúpiť jedlo a cigarety. „Nikto k nemu v živote nebol milý“ povedal John Borowski, ktorý riadil dokument z roku 2012: Carl Panzram – Duch nenávisti a pomsty. Počas tých rokov sa z dozorcu a Panzrama stali priatelia. Každý deň mu Lesser podal ceruzku a zopár čistých papierov a presviedčal ho, aby napísal svoj životný príbeh.
Prosím, robte si korekciu textov. Inak zaujímavý článok stráca hodnotu zbytočnými preklepmi.
cita si to niekto po sebe?
A čo takto Gilles de Rais?