V USA bol v roku 1968 publikovaný prvý verejne dostupný zoznam duševných porúch (The American Classification of Mental Disorders), v ktorom bola zaradená aj homosexualita. Americká psychiatrická asociácia otvorila diskusiu o tom, či homosexualitu považovať za chorobu v roku 1973, krátko po nepokojoch pri bare Stonewall Inn v Greenwich Village. Za jej vyradenie zo zoznamu chorôb vtedy hlasovalo 5 854 psychiatrov, 3 810 bolo proti.
K definitívnej zmene však došlo až 17. mája 1990, kedy Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyradila homosexualitu zo svojho Medzinárodného zoznamu duševných chorôb. Práve tento deň bol neskôr vyhlásený za Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii (IDAHOT). V roku 1992 vyšiel nový zoznam, v ktorom už homosexualiza zaradená nebola.
Krátke dejiny homosexuality
Pohľad na erotickú náklonnosť k rovnakému pohlaviu zažil v priebehu dejín prudké zmeny. V starovekej Mezopotámii sa homosexualita považovala za bežnú záležitosť a vo veľkých chrámoch existovali zvláštne nevestince s mužskými prostitútmi. Doslova rovnoprávnosť s heterosexuálmi dosiahli homosexuáli v antickom Grécku, kde bývalo zvykom, že starší vplyvní muži udržiavali pomer s mladíkmi z urodzených rodín.
S príchodom kresťanstva sa však názor na homosexualitu v Európe úplne zmenil. Považovali ju za hriech, ktorý cirkevné i svetské súdy trestali obyčajne smrťou. Obdivovateľov rovnakého pohlavia označovali za pôvodcov prírodných katastrof a zodpovednosť im pripisovali i za rôzne nešťastia.
K prvým zmenám došlo počas nástupu osvietenstva, kedy sa zvýšil záujem o tému sexuality a ľudskej mysle. Medzi prvých priekopníkov v oblasti výskumu homosexuality patril nemecký sexuológ a zakladateľ Inštitútu pre sexuálne vedy v Berlíne Magnus Hirschfeld. Téme sa venoval ako skutočný bojovník, či už z medicínskeho hľadiska, v rámci osvety, produkoval prvý film o láske dvoch mužov, alebo vyjednával s policajným riaditeľstvom v Berlíne, aby zbytočne nepostihovali ľudí na základe paragrafu 175.
S nástupom Adolfa Hitlera však narazila homosexualita na silný odpor a veľká časť homosexuálnych mužov bola zajatá v koncentračných táboroch. K legalizácii sexuálneho styku medzi dospelými ľuďmi rovnakého pohlavia došlo v Nemecku medzi rokmi 1967 – 1968, aj keď paragraf 175 trestajúci pohlavný styk medzi mužmi bol definitívne zrušený až v roku 1994.
